Uzdravuje chorých aj dnes.

Pondelok 30. týždňa v Cezročnom období;

Evanjelium: Lk 13, 10 – 17;  Žena si oslobodená od svojej choroby, a vložil na ňu ruky.

“Ježiš učil v sobotu v istej synagóge. Bola tam žena, ktorá osemnásť rokov mala ducha neduživosti. Bola zhrbená a nemohla sa ani trochu narovnať. Keď ju Ježiš zbadal, zavolal si ju a povedal jej: Žena, si oslobodená od svojej choroby, a vložil na ňu ruky. Ona sa hneď vzpriamila a oslavovala Boha.

Ale predstavený synagógy sa nahneval, že Ježiš v sobotu uzdravuje, i povedal zástupu: Je šesť dní, keď treba pracovať; v tieto dni prichádzajte a dávajte sa uzdravovať, a nie v sobotu!

Pán mu odpovedal: Pokrytci! Neodväzuje každý z vás v sobotu svojho vola alebo osla od jasieľ a nevodí ho napájať? A túto Abrahámovu dcéru, ktorú satan držal osemnásť rokov spútanú, nebolo treba vyslobodiť z tohoto puta hoci aj v sobotu? Keď to povedal, všetci jeho protivníci sa zahanbili, ale ľudia sa radovali zo všetkých slávnych skutkov, ktoré konal.”

Uzdravenie z choroby tela, tak o tom by určite vedeli veľa rozprávať naši lekári. Tak napr. aj tie detské choroby, ktoré sme prekonali, vďaka liekom a rôznym mastičkám, bolo to dobré, že sme s rodičmi navštívili lekára. Prinieslo to svoje ovocie, naše uzdravenie. Ak však človek ochorie na chorobu, ktorá je považovaná za vážnu a naša medicína ešte na ňu nevyzrela, tak vtedy to je naozaj pre každého veľmi náročné obdobie v jeho živote. Človek sa obvykle podriadi vôli lekárov, lieči sa a dúfa. Snáď to bude lepšie a zvládne to moje telo, môj organizmus. Tak prirodzene sa aj viac modlí. Nádej je čnosť a túto čnosť nám dáva Boh. Veď čo nie je možné človekovi – lekárovi, je možné Bohu – lekárovi.

Ježiš si všimol ženu, ktorá dlho trpela a bola zhrbená, tak vlastne aj chodila. A v jednom okamihu bola ním uzdravená, vložil na ňu ruky, narovnala sa a oslavovala Boha. Tak to je veľká sila, že. Aj keď v synagóge potom vznikol spor, tak Ježiš je úžasný Pán a veľký Boh. On tak súciti s ľuďmi, ako nikto. Je veľkým milovníkom ľudí a nazýva nás aj priateľmi. A Ježiš je ten istý včera i dnes a naveky!

Spomínam si na istého pána farára, ktorý keď slávil svätú omšu a úmysel mal za uzdravenie nejakej konkrétnej osoby, a táto osoba ležala v nemocnici, príklad poviem na internom oddelení, tak potom mi zavolal, lebo som v tom čase slúžil ako nemocničný duchovný a bol som v nemocnici každý deň, a spýtal sa ma, že či som teraz niekedy navštívil tú a tú osobu, ležiacu na internom oddelení a trošku mi ju aj popísal, prípadne mi povedal jej meno, a keď som mu povedal, že viem o koho sa jedná a následne mi na to hovorí, zlepšilo sa jej zdravie, prosím ťa, je jej lepšie, vieš slúžil som za ňu svätú omšu a tak veľmi som na ňu pri oltári myslel. A jej príbuzní, známi boli tiež na omši. Veľmi ma to potešilo, takýto jeho telefonát. Potom aj sám prišiel do nemocnice a vložil ruky na tú chorú osobu a modlil sa za jej uzdravenie. Robiť všetko s vierou, so sústredením a s láskou a pokorou je veľmi dôležité. Hovoriť len o tom, čo kedysi Ježiš urobil je potrebné, človek naozaj môže všetko pekne prerozprávať, ale oveľa viac je potrebnejšie si uvedomovať skutočnosť, že Ježiš je tu stále s nami a pomáha nám. Aj dnes uzdravuje chorých. A dokonca hovorí, že tí, ktorí ho s vierou jedia, z neho žijú. Eucharistia je naozaj pravý pokrm a pravý nápoj. To je On, Ježiš. To je jeho skutočné telo a jeho skutočná krv. V kalichu. Veríš tomu! Ak navštívime chorých a úprimne sme im s vierou naklonení, možno, že len niečo maličké sme mohli pre nich urobiť, kvôli tomu, že sú napojení na prístroje, Ježiš na to nezabudne. Bol som chorý a navštívili ste ma.

Pán vidí do srdca každého človeka a uzdravuje chorých aj dnes. Uzdravenie vždy prichádza na jeho slovo a vtedy, keď to On chce. “Buďme Ježišovi verní až do smrti a dá nám veniec života” (porov.: Zjv 2, 10).