Evanjelium: Lk 13, 18 – 21, Horčičné zrnko a kvas, Utorok 30. týždňa v Cezročnom období;
“Ježiš povedal: „Čomu sa podobá Božie kráľovstvo, k čomu ho prirovnám? Podobá sa horčičnému zrnku, ktoré človek vzal a zasial vo svojej záhrade. Keď vyrástlo, bol z neho strom a nebeské vtáky hniezdili na jeho konároch.
K čomu prirovnám Božie kráľovstvo? Podobá sa kvasu, ktorý žena vezme a vmiesi do troch mier múky, až sa všetko prekvasí.“
Každé podobenstvo vo Svätom Písme má niečo dočinenia s Božím kráľovstvom. Kedykoľvek hovorí Ježiš o Božom kráľovstve, porovnáva ho s nejakými pozemskými vecami. Napr. hovorí, že Božie kráľovstvo ja ako horčičné zrniečko, či kvas…
Podobenstvo je taký pozemský príbeh, ktorý odovzdáva nebeské posolstvo.
Pán Ježiš by aj dnes hovoril v podobenstvách. Použil by niečo zo súčasnosti a zakomponoval by to do podobenstva, aby nás priviedol k duchovnému zmýšľaniu. Vždy máme pamätať na Božie kráľovstvo, respektívne myslieť na to, čo je hore. Doslova hľadať Božie kráľovstvo, túžiť na prvom mieste po ňom a všetko to ostatné, čo potrebujeme k životu na zemi, nám tiež nebude chýbať.
Pán Ježiš začal s Božím kráľovstvom. On sám je tým Božím kráľovstvom. Ale dokončenie Božieho kráľovstva nechal na nás. A tak, my, mu svojou každodennou spoluprácou pomáhajme, aby Božie kráľovstvo rástlo na zemi, v ľudských srdciach. Zoberme si za príklad Všetkých svätých, ktorých deň budeme onedlho tu na zemi sláviť v našej Cirkvi. Títo naši bratia a sestry v takej jednoduchosti, skromnosti a s dobrým svedomím vyznávali Krista pred ľuďmi. Hlásili sa ku nemu všade. Aj vo väzení boli naplnený pokojom. Umierali aj na rôzne choroby, avšak Kristov pokoj v nich prebýval. Sväto uctievali Krista vo svojich srdciach a verili, že s ním budú žiť v novom svete. Keby toto aj nám bolo vlastné, také sväté a normálne. Všetko je však možné tomu, kto prosí a žiada.
Pán Ježiš chce, aby všetci ľudia boli spasení. Robí preto všetko aj dnes, aby nás teraz, zajtra cez rôzne situácie a okolnosti priviedol k novému životu, k novému zmýšľaniu. Chce, aby sme zmýšľali tak, ako On. A, my, ho potom následne sväto uctievali vo svojich srdciach. Verím v realitu Božieho kráľovstva.
Všimnime si napríklad aj skutočnosť, ktorá sa bežne deje vo svete.
Ak človek dnes urobí nejaký trestný čin vo vážnej veci, napríklad niekoho zabije, tak skutočne stačí len krátky čas na to, aby o tom vedel celý svet. Prepiera sa to vo všetkých médiách. Toho, kto niečo takéto urobil, a je to hrozné a smutné, poznajú potom v mnohých krajinách.
Ale na to, aby sa človek stal svätým potrebuje predovšetkým Božiu milosť. Človek však nesmie byť pasívny, má denno denne spolupracovať s Božou milosťou a vytrvať až do konca. V jednoduchosti, v skromnosti a v pokore. Bratia a sestry, usilujme sa o spravodlivosť, preukazujme milosrdenstvo a ostaňme verní. Preukazujme lásku aj svojim nepriateľom. Odpustiť znamená milovať a milovať znamená odpustiť. Aj keď zabudnúť nie je ľahké, ale odpustenie musí vždy vychádzať z lásky. Nepotrebujeme to, aby náš život nejakí ľudia prepierali v novinách, preto robme len dobro. Myslime na to, čo je hore a na to, čo nás čaká, keď ostaneme verní Kristovi až do smrti. On nikdy neblafuje. Všetko je pravda, čo povedal. Iný blafuje, ten aj žaluje na nás, diabol, avšak nebojme sa. Ježiš je víťaz a Kráľ. On ho premohol a odzbrojil. Svojim krížom a zmŕtvychvstaním.
Spása, ktorú získal Pán Ježiš spásnou činnosťou, najmä smrťou a zmŕtvychvstaním, nie je v nás ešte dovŕšená. Zatiaľ sme iba dedičmi spásy, a hoci naplno ospravedlnení, predsa sme spasení ešte len v nádeji, ako to vyslovil sv. Pavol apoštol v prvom čítaní: “Lebo v nádeji sme spasení. Ale nádej, ktorú možno vidieť, nie je nádej. Lebo kto dúfa v niečo, čo vidí? Ale ak dúfame v niečo, čo nevidíme, trpezlivo to očakávame” (Rim 8, 24 – 25).
S bázňou a chvením pracujme na svojej spáse. Neprestávajme bdieť ani vtedy, keď Pán svoj príchod odkladá. On chce, aby sa všetci ľudia dali na pokánie a uverili evanjeliu. Amen.
Pridaj komentár