Kňaz v Poľsku odhovoril dievča od toho, aby vstúpila do kláštora. Ona sa totiž sama nevedela rozhodnúť a preto prišla za kňazom po radu. Spýtal sa jej: “Máš snúbenca?” Odpovedala bez rozmýšľania: “Áno”, on sa jej ďalej pýta: “Je to dobrý a úctivý muž?”, odpovedala: “Áno”. Tak to je jasné a povedal jej: “Vydaj sa za svojho snúbenca a založte spolu dobrú kresťanskú rodinu. A prvému synovi, ktorý sa vám narodí vypros úprimnou modlitbou milosť kňazského povolania.”
Po niekoľkých rokoch kňazskej služby bol tento kňaz otcom biskupom menovaný za rektora kňazského seminára v Poznani. A keď prijímal nových kandidátov na kňazstvo do prvého ročníka, tak istá matka úmyselne doprevádzala svojho syna – čerstvého maturanta, na pohovor. Otec rektor ju nespoznal, ale keď mu pripomenula rozhovor spred niekoľkých rokov, tak hneď spozornel a pozrel sa na toho chlapca. Je to môj prvorodený syn a modlila som sa na ten úmysel, ako ste mi to vtedy povedali. A syn naozaj zatúžil stať sa kňazom. Teraz ho s nádejou dávam do vašich rúk, aby ste ho priviedli k oltáru.
Toto zaujímavé svedectvo som si dnes večer prečítal a verím, že sa dá vymodliť kňazské povolanie. Nesmie sa však rodičom nasilu vsugerovať to, že je ich povinnosťou dať syna za kňaza. Veď Pán Ježiš povedal: “Nie vy ste si vyvolili mňa, ale Ja som si vyvolil vás.”
Sú však na Slovensku medzi mladými ľuďmi chalani po maturite, s ktorých si Pán Ježiš môže vyvoliť koho On sám chce a kedy chce. My, veriaci kresťania, môžeme a máme prosiť Pána na úmysel za kňazské povolania, čo sa aj snažíme robiť. A len skrze milosť, ktorú nám Pán dáva, nastanú nové povolania ku kňazstvu. Kiežby sme sa stali hodnými tohto veľkého daru, nových kňazských povolaní. Zmiluj sa nad nami, Pane, a vyslyš nás.
Pridaj komentár