Ráno po svätej omši sa konala prvopiatková Adorácia (poklona) a po jej skončení som ešte chvíľu zotrval v tichej modlitbe. Prišla ku mne pani, ktorú dobre poznám, ona je onkologický pacient, povedala mi, že ako bojuje s chorobou, každý deň chodila do nemocnice, vyčerpávalo ju to, ale že je to na dobrej ceste, a že vďaka mne. Pýtam sa jej, že prečo vďaka mne. Lebo, že ju mám rád. Naozaj ju mám rád, a ona vždy po svätej omši príde za mnou, aby ma pozdravila a popriala mi všetko dobré. Ale nielen ona. Viacerí sa vieme chvíľu porozprávať a radostní ideme domov.
Náš život je v Ježišových rukách, a On pozná aj počet našich dní na pozemskej púti. Koľko sme ich už prežili na zemi a koľko ich ešte prežijeme. V Jeho moci je aj uzdravenie človeka z akejkoľvek choroby. On poveril lekárov, aby liečili ľudí, a keď lekári s vierou vzývajú jeho Meno, tak Pán Ježiš im pomáha v praxi liečiť ľudí. Vyprosujme našim lekárom milosť, aby mali v duši svetlo viery a Božiu lásku, tak veľmi potrebnú pre ich lekársku prax.
Sú veci, ktoré my nevieme ovplyvniť, napr. aby boli všetci lekári veriacimi ľuďmi, alebo aby zodpovedne a s úctou pristupovali ku každému človeku, ktorý potrebuje ich pomoc. Môžeme sa však za nich modliť, lebo v Božej moci je naozaj všetko.
Spomínam si, ako mojej bývalej pani kostolníčke bolo zaťažko odpustiť lekárom v nemocnici zlyhanie pri liečbe jej rodinnej príbuznej, neviem, že či nie priamo jej mamy, ale keďže to už bolo dávno, tak si to už presne nepamätám, kto to bol z jej rodiny. Neraz sme sa však o tom spolu rozprávali a bolo mi to ľúto, že to tak smutne dopadlo. Myslím si, že napokon odpustila tým lekárom, ale v srdci ju to stále mrzelo. V nemocnici istý muž na Jiske bedákal na lôžku bolesti, mal kopec vývodov z tela a veľmi bol aj pochudnutý. Keď som stál pri jeho lôžku, tak som mu ponúkol, aby s vierou prijal sviatosti Cirkvi a tiež som mu povedal: Ja pevne verím, že mu Pán Ježiš pomôže, aby sa z choroby dostal. Ono sa tak naozaj stalo a za dva dni stál na nohách a chodil po Jiske. Áno, všetko na slávu a česť Ježišovu. On pomáha lekárom liečiť ľudí, a aj sám nás uzdravuje. Lekárom, sestričkám ďakujeme, ale naša najväčšia chvála a vďaka patrí Pánovi Ježišovi. Ten chorý muž potom tvrdil, že to vďaka mne, ale ja som nič neurobil, len som sa modlil pri ňom. Stal som sa svedkom tohto Ježišovho skutku lásky voči tomuto chorému mužovi. On nás uzdravuje a lieči naše rany. On chce pre nás večný život v Jeho kráľovstve a chce nám ho darovať z milosti. Len skrze jeho milosť prídeme po smrti do príbytkov neba.
Vzdávajme Bohu vďaku za všetko, čo nám dáva zakúsiť tu na zemi. Boh nás vedie presne podľa svojho zámeru s nami a nakoniec nás prijme do slávy. Buďme veriaci a nie neveriaci. Hoci tento svet a všetko to čo je vo svete nás chce odtrhnúť od viery v živého Boha, prosme si o milosť, aby sme nikdy neodpadli od viery a vytrvali v dobrom až dom konca. A kto prosí, dostane milosť. Dôverujme Ježišovi Kristovi, ktorý je tu stále s nami a dáva sa nám za pokrm a nápoj v Oltárnej Sviatosti. Keď sa úprimne vyznávame z hriechov, tak nám ich Pán Ježiš odpustí a dá nám i milosť robiť pokánie. Buďme ľuďmi lásky, ktorú vlieva do našich duší Duch Svätý. Ako dobre, že v živote môžeme niesť aj ovocie Ducha. Tak nám Pán Boh pomáhaj. Ďakujeme ti, Pane.
Pridaj komentár