Začnem sa modliť nejakú modlitbu a myšlienky mi pri nej utekajú kade tade. Po chvíli sa tú modlitbu začnem znovu modliť od začiatku. A znovu mi tie myšlienky utekajú. Ešte raz začínam modlitbu od začiatku, potom znovu a nakoniec tú modlitbu zanechám.
Roztržitosti sa bez celkom mimoriadnej pomoci a milosti Božej úplne nezbaví nikto. Ale pre našu útechu môžeme povedať, že modlitba prestáva byť modlitbou až vtedy, keď sme si roztržitosť zapríčinili úmyselne, alebo keď sa pri nej dobrovoľne zdržujeme. Najlepší prostriedok proti nej je, že sa roztržitými myšlienkami nezaoberáme, ale pokračujeme v modlitbe, ako by sme žiadnych iných myšlienok nemali. Dokiaľ nám je roztržitosť na obtiaž, je modlitba stále modlitbou. Svätá Terézia Ávilská sama doznáva, že sa nikdy nedokázala pomodliť “Verím” bez roztržitosti. Preto sa s tým musíme zmieriť a nežiadať od seba viac, ako žiada sám Pán Boh. Táto pokora je Bohu omnoho milšia, ako naše nerozumné úsilie o dosiahnutie nemožného cieľa.
Modlitba má byť súčasťou nášho života a nevynechávajme ju za nič na svete. A od modlitby sa neodchádza do dôchodku. Nehovor: Už ja sa nemusím modliť!
Keď boli v našom živote také dni, že sme sa vôbec nemodlili, tak to povedzme vo sviatosti zmierenia. V Jakubovom liste čítame, aby sme sa vyznávali z hriechov, ale aj to, aby sme sa jeden za druhého modlili, ozdravieme tým. Modlitba nám naozaj veľmi pomáha, aj druhým, keď sa za nich modlíme. A oni za nás. Sme tak vzájomne prepojení a drží nás to pri živote s Pánom. Nič nás nevtiahne do temnoty zla. Pán Ježiš nám vždy príde milosrdne na pomoc a uchráni nás pre hriechom a pred každým nepokojom. Povedz mu: Dôverujem ti Ježišu.
Pridaj komentár