Trápenia má pod kontrolou.

“Zajtrajší deň sa postará sám o seba. Každý deň má dosť svojho trápenia.“(Mt 6, 34) Kto to povedal? Pán Ježiš.

Toto slovo sa mi dnes dostalo na povzbudenie: “Ten, kto sa bojí trápenia, už teraz sa trápi, pretože sa bojí.” Nech už tieto múdre slová povedal ktokoľvek, musel vedieť, čo hovorí. Ak pochybujete o pravdivosti týchto slov, zamyslite sa nad tým, čo sa deje vo vás, predtým, než idete napríklad k zubnému lekárovi. Predtým než si už naozaj sadnete u neho do kresla, cítite triašku a riadny strach.
Keď si už konečne sadnete do kresla, možno navonok vyzeráte pokojne, ale strach z toho, že vás to bude bolieť, spôsobí, že sa začnete potiť aj v dobre vyvetranej miestnosti. A potom, skôr než máte šancu vôbec trpieť, je zrazu všetko za vami.
Trápiť sa nad tým, čo bude zajtra, to ešte nikomu nepomohlo. Ale je známe, že mnohé problémy, šedivé vlasy a vrásky vznikli práve týmto spôsobom. Calvin Coolidge raz povedal: “Keď vidím problémy, ktoré sa na mňa valia, stojím a čakám. Viem, že najmenej deväť z desiatich sa stratí skôr, než ku mne prídu.”

Budem v mysli zápasiť s trápeniami, ktoré mi prináša dnešný deň, môžem, ale omnoho lepšie pre mňa bude, keď budem v mysli počítať požehnania, ktoré mi na dnes dáva Pán Ježiš. Veď On stále na mňa myslí a pozná ma po mene. Jeho nejedno požehnanie pre mňa na dnes je realita, skutočnosť. Jemu patrím s telom i dušou. Utkával ma v skrytosti v živote mojej matky. “Jeho oči ma videli, keď som ešte nebol stvárnený, a v Jeho knihe boli zapísané všetky moje dni, len pomyselné, lebo som ešte ani jeden neprežil.” (Ž 139, 16) Do teraz som ich už prežil hodne a teraz viem, že je to Boží plán. On sa o mňa stará. Konkrétne trápenie bolí, ale ono po čase odíde, stratí sa, za tým je vždy Božia prítomnosť s nami a sila Jeho požehnania. Spomínam si, ako som v nemocnici stál pri lôžku chorého v prítomnosti jeho rodiny a všetci sme videli, ako veľmi telesne trpí, pričom už vôbec nevnímal okolie. V duchu som sa modlil za neho, aby mu Pán pomohol a vzal si ho k sebe. Len čo som prešiel dlhou chodbou a prišiel k autu na parkovisku, pribehli mi oznámiť, že práve zomrel. Trápenie prežívala aj chorá žena, ktorá bola následkami choroby vychudnutá a povedala mi, že kedy to už Pán ukončí. Nevedel som jej odpovedať, ale som položil svoje ruky na jej hlavu a modlil som sa za ňu. Ona mi svojimi rukami chytila tie moje a priložila si moje otvorené dlane ne jej líca. Bola to chvíľa na ktorú neviem doteraz zabudnúť a to už uplynulo niekoľko rokov. Po dvoch hodinách, ako som od nej odišiel, si ju Pán povolal. Verím, že je šťastná, doma, v nebeskej vlasti. Aj nám sa to stane, že si nás Pán povolá. Počítajme však v mysli požehnania, ktoré nám Pán dáva na každý deň. Žime v dôvere, že Boh je s nami a každé trápenie, ktoré na nás dolieha má pod kontrolou. Nepridávajme si k tomu nič navyše. S dôverou sa modlime a keď sme uverili v Kristovo zmŕtvychvstanie, tak platí o nás, že hľadáme to, čo je hore, kde Kristus sedí po pravici Boha! Túžime byť s ním v nebi. S kresťanským pozdravom Jaroslav, brat.