Istý kňaz rozprával, ako stretol zdrveného, úzkostlivého, nepokojného človeka so sčervenenými očami od užívania tabletiek na získanie psychickej stability.
“Dôstojný otče, pomôžte mi, v mojom tele je nejaký diabol. Skutočný blázinec. Máme všetko. Nič nám nechýba, okrem pokoja… Ja pracujem, žena pracuje, dcéra študuje. Máme dobrý príjem. Sme intelektuáli. Štandard – úroveň – chata. Ja auto, žena auto, dcéra auto.”
A ešte toho vymenoval…
“Priateľu, a čo je s vaším duchovným životom, s náboženským presvedčením?” “Ja som katolík, žena katolíčka, babička sa postarala, aby aj dcéra bola pokrstená a…”
“A amen!” – dokončil kňaz celé jeho vyznanie viery…
Dlho trval tento rozhovor, a nebol to stratený čas. Vysvitlo, že ten človek nebol cirkevne zosobášený a jeho prvá spoveď i prvé sväté prijímanie boli aj poslednými… V živote riešil len svoju kariéru a kŕmil si tým svoje ego. Mal milenky, žena milencov, dcéra chlapov a drogy… a takémuto životu sa oddávali, pokiaľ neprišlo zle. Totiž nič dobré človek za to nemôže čakať. Telo zomrie, ale začo človek vymení svoju dušu?!
Pre zanedbanú alebo zlú výchovu mnohí ľudia ešte nie sú nasmerovaní na nebo. Preto na iného človeka hľadia len povrchne a zaujíma ich len telo. Zabezpečujú si preň všetko. Skúšajú užívať všetko.
Mladí ľudia fetujú a potom si dovolia voči starším všetko. Neštítia sa ich napadnúť verbálne a fyzicky. Nikdy nie je dobré oddávať sa drogám, alkoholu a iným návykovým látkam. Na to by mali dohliadať predovšetkým rodičia detí, ale realita je neraz taká, že rodičia sú si navzájom odcudzení a vedú promiskuitný život. Deti ich neposlúchajú a robia si čo chcú. Môžu vykonať aj niečo kriminálne, veľmi závažné a to potom bolí celú spoločnosť. Nie len konkrétnych ľudí, ktorým ublížili.
Každému jednotlivcovi je dané, aby vykonal niečo hodnotné a užitočné. Aj ten najväčší lump si môže vstúpiť do seba, ako ten márnotratný syn z evanjelia. Pravda, mnohí vravia, že tento čas je viac krízový než žiarivý. Kým sa k nám z jednej strany obracajú nebesia, z druhej strany to vyzerá tak, ako keby na nás stále viac zavaľovala sila tmy a zla…
Ježiš Kristus premohol svet. To je istota, ktorú my veriaci máme. Veľmi Mu dôverujme, veď On je sama Láska, Milosrdenstvo a Dobrota. A na povzbudenie a na radosť sú nám rodičia, ktorí vedú svoje deti k Ježišovi. Sú pre svoje deti dobrým vzorom. Tým však nechcem povedať, že tí rodičia, ktorí ešte nezakúsili Ježišovu lásku, automaticky nevychovávajú svoje deti dobre. Túžim však, aby všetci rodičia a ich deti zakúsili Ježišovu lásku. Modlime sa aj na tento úmysel. “Jeho prvá spoveď i prvé sväté prijímanie boli aj poslednými”, tak to priznal kňazovi ten dotyčný muž, ktorému išlo len o kariéru a bohatstvo. Daruj Pane Ježišu, svoju milosť tým, ktorí si nateraz veľmi necenia svoju dušu a majú to zle našliapnuté, kým majú ešte čas. “Nehľaď na naše hriechy, ale na vieru svoje Cirkvi…”, týmito slovami sa kňaz denno denne modlí pri oltári za zverený ľud. To znamená za všetkých vo farnosti. Ako Mojžiš sa modlil na vrchu za všetok ľud, tak aj kňaz sa modlí za zverený ľud. Skrze modlitbu Mojžiša ostali na žive. Zachráň nás, Ježišu. Vysloboď nás z tých zlých vecí (z rôznych zlozvykov). Ďakujeme ti, že sa za nás prihováraš u Otca. S kresťanským pozdravom Jaroslav, brat.
Pridaj komentár