Súrodenci ho prosili o odpustenie.

“Keď Jakub zomrel, Jozefovi bratia sa báli a vraveli si: „Len aby si nespomenul na príkorie, ktoré musel zniesť, a aby sa nám nepomstil za všetko zlo, čo sme mu vykonali!“
Preto mu odkázali: „Tvoj otec nám prikázal skôr, ako zomrel, aby sme ti jeho slovami povedali: ‚Prosím ťa, zabudni na zločin svojich bratov, na ich hriech a nehanebnosť, ktorej sa na tebe dopustili.‘
Aj my ťa prosíme, aby si nám odpustil tento nehanebný čin; veď my uctievame Boha tvojho otca.“ Keď mu to hovorili, Jozef plakal.
Potom išli za ním sami bratia, sklonili sa pred ním a vraveli: „Sme tvoji sluhovia.“
Ale on im povedal: „Nebojte sa! Môžeme sa vari vzoprieť Božej vôli? Vy ste osnovali proti mne zlo, ale Boh to obrátil na dobré. Povýšil ma, ako vidíte, a tak zachránil mnoho ľudu. Nebojte sa už! Ja vás budem živiť, aj vaše deti.“
Tešil ich a milo a vľúdne sa im prihováral” (Kniha Genezis − Gn 49, 29 – 32; 50, 15 – 26).

Súrodenecká láska sa v Jozefovom prípade prejavila v úplnej sile pokory. Jozef v Egypte nezaprel vieru v svojho Boha, aj keď mu išlo o život. A bratom povedal, že viera v Boha ma zachránila a Boh všetko obrátil na dobré. Povýšil ma, ako vidíte, a tak zachránil mnoho ľudu.
A nás zachraňuje Ježiš. Keď mu dôverujeme a stále viac a viac, tak sa nemusíme ničoho báť. Bratia sa začali báť, že po smrti otca sa im Jozef pomstí. Jozef mal na to všetky páky, ale neurobil to. V sile pokory im odpustil všetko a prisľúbil im, že sa postará o ich rodiny. Božia láska rozliata v našich srdciach dokáže robiť takéto divy. A to je práca Ducha Svätého, ktorého sme prijali.

Prijať Ducha Svätého je podstatné v tom, aby sme mali túto lásku v sebe. Je to Jeho ovocie v nás.
Ten istý Boh nám dáva múdrosť, keď si ju od Neho prosíme a On dáva všetkým štedro a bez výčitky.
Jozef s ňou spolupracoval v Egypte a vyplatilo sa mu to. Bratia ho v dome otca pokladali za snílka a namyslenca, hľa, v Egypte stojí pred nimi ako vladár. Videli v krásnych šatách toho, ktorého predali za otroka. Zničme závisť, nenávisť a akúkoľvek zlobu v nás ešte v jej zárodku. Nedovoľme, aby sa nás zmocnilo zlo.
Vzývajme Ducha Svätého a prosme Ho, aby sme správne chápali celé Božie slovo, konkrétne teraz učenie o odpúšťaní a uvádzali ho do života: “Znášajte sa navzájom a odpúšťajte si, ak by mal niekto niečo proti druhému. Ako Pán odpustil vám, tak aj vy!” (Kol 3, 13) “Nesúďte a nebudete súdení. Neodsudzujte a nebudete odsúdení! Odpúšťajte a odpustí sa vám.” (Lk 6, 37)
A keď sme si istý, že Ježiš nás zachraňuje, tak veríme aj v to, že Ježiš sa nám dáva za pokrm a nápoj v Oltárnej Sviatosti. Najväčším nešťastím v počiatkoch Cirkvi bolo pre kresťanov pozbaviť ich tohto šťastia. Vždy, keď sa tešili z účasti na svätej omši, tešili sa, že môžu prijímať. A keď kresťania dnes nechodia do kostola, iba máličko z nich, nie je to smutné. Našli si výhovorky. Uverili lži. Jozefovi bratia otcovi nahovorili, že Jozefa roztrhala divá zver a táto lož ich napokon veľmi zahanbila. Všetci kresťania, ktorí žijú v nejakom klamstve a osnujú zlobu voči niekomu, budú zahanbení. Pane Ježišu, prosím ťa o pomoc.

0.00 avg. rating (0% score) - 0 votes
Uverejnené v Články

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Prekvapenie pre teba
Dnes je utorok 22. október 2019
Meniny má Sergej
Modlitby k rôznym prí­ležitostiam

Cirkevný kalendár:

Ján Pavol II., pápež
féria
Liturgické čí­tania na dnes
Modlitba breviára na dnes
Archí­v článkov
Myšlienka dňa:
Panenská dôstojnosť má svoj začiatok s Matkou Božou.
(sv. Augustín)