Máš svoju dôstojnosť. Neboj sa.

“Veď aj vrabec si nájde príbytok a lastovička hniezdo, kde vkladá svoje mláďatá: tvoje oltáre, Pane zástupov, môj kráľ a môj Boh.” (Ž 84, 4) “Nepredáva sa päť vrabcov za dva haliere? A Boh ani na jedného z nich nezabudne. Vy však máte aj všetky vlasy na hlave spočítané. Nebojte sa, vy ste cennejší ako mnoho vrabcov!” (Lk 12, 6 – 7)

“Pán Ježiš hovorí, že náš Otec naplňuje i potreby každého vrabca. My sme však pre Otca omnoho cennejší, ako sú títo vtáci; máme takú cenu, že poslal svojho jednorodeného Syna, aby za nás zomrel. Pre Otca máš nesmiernu hodnotu. Nikdy nebudeš strateným kusom v jeho inventári. Pretože si nás Otec tak veľmi cení, nemusíme sa o seba báť. Hrozby, ľudská nenávisť ani súdy nás nemôžu pripraviť o Otcovu lásku a o prítomnosť Ducha Svätého v nás. Nemysli si však, že ťa Otec zbaví všetkého trápenia. Naša hodnota a rýdzosť charakteru sa preverí v zaťaženiach každodenného života. Tí, ktorí zostanú verní navzdory skúškam a ťažkostiam, preukázali svoju trvalú hodnotu – dostanú veľkú odmenu.” – Tento text som si včera večer a dnes ráno prečítal zo Svätého Písma, komentár pod čiarou.

Aj keď sa niekedy cítim ako osamelý vrabec na streche, predsa je tu Boh, ktorý ma nesmierne miluje. Bez vedomie môjho Boha sa mi nič nemôže stať. Pred pár dňami som spadol a udrel som si nohu o betónový múrik. Tú najväčšiu ranu mi zašili a ostatné ošetrili. Trošku ma to obmedzuje a nemôžem si ani kľaknúť. Boh nám všetkým pomáha a lieči rany po našich úrazoch. Vie, že je to bolestivé, ale ako milujúci Otec je stále s nami a pri nás. Sme cennejší ako mnoho vrabcov. Keď pozerám z farského okna na vrabca, ktorý sedí na rímse, tak sa teším z jeho života. Boh napĺňa jeho potreby, ako i moje. V Božom poriadku sme však viac, ako všetky zvieratá. Boh nás stvoril len o niečo menších od anjelov a každý človek má nesmrteľnú dušu. Boží zámer s nami je naše dobro a večný život. Nebojme sa ničoho.