Poznávame veľkú dobrotu nášho Pána Ježiša Krista.

 On nás môže uzdravovať, môže nás oslobodzovať a robiť rôzne zázraky v našom živote. Ale Ježiš je možno ešte ďaleko od nás alebo my sme ďaleko od neho. Čo máme robiť, aby sa to zmenilo?

Znovu začať žiť z viery  a necúvať.

Veriaci človek sa spolieha len Pána. Samozrejme, že aj pomoc blížneho potrebujeme a niekedy nám je ťažko, keď nám nikto z ľudí nepomáha, ale úplne dôverovať môžeme iba Kristovi. Žijeme z viery. Niekedy sa však stáva aj to, že ľudia viac dôverujú sebe, priateľom, ako Kristovi.  Začnú si zhromažďovať poklady na zemi. Môžu síce ohlasovať evanjelium, aj dobre o Kristovi hovoriť, ale ich tvorivá činnosť sa viac upriamuje na zabezpečenie si pohodlného života tu na zemi. A tak sa postupne vzďaľujú od Ježiša. Tvária sa, že v ich živote je všetko v poriadku, ale nie je. Poznajú dobrotu nášho Pána, ale …

Nenamýšľajme si o sebe viac ako treba. Prestaňme myslieť len na svoje vlastné záujmy a začnime konečne už aj niečo rozdávať. Robme dobré veci a nič za to nečakajme. Je mi smutno, keď počujem ako niektorí ľudia, vodcovia skupín ohlasovanie evanjelia alebo spievanie žalmov, či iných duchovných piesní premiešavajú s peniazmi. Ešte neprišli  ani do farnosti a už v komunikácii s nimi cez telefón si povedia sumu, ktorú za to chcú, aby prišli Bohu a ľuďom spievať. Veď predsa Pán pamätá na ich potreby a vnukne tomu ich hostiteľovi, že im má niečo dať. A keď im aj on nedá, niekde inde dostanú raz toľko. Či sa mýlim. No povedzte. Kde je potom dôvera. Nechať si za všetko zaplatiť. V dnešnom modernom svete to tak nejak funguje. Ak keď sa zjavili nejaké zázraky v ich živote, v súčasnosti mohli prepadnúť nejakému zlu.

Našťastie v našej Cirkvi poznávame aj veľa obetavých ľudí, ktorí zväčša pracujú zadarmo a vlastne ani veľmi nechcú prijímať za svoju službu peniaze. Cítia sa dotknutí, keď im ponúkate peniaze. Sú šťastní, že môžu slúžiť. A keď vidia brata v núdzi, vždy majú niečo aj pre neho.

Držme sa zdravého učenia, tak ako nám ho hlása naša Cirkev. Myslím na celé učenie, so všetkým, nie len na nejakú časť.

Poznávame veľkú dobrotu nášho Pána Ježiša Krista. Napodobňujme túto dobrotu nášho Pána. Učme sa od neho. On nemal manželku a ani deti, ale vie pre manželov a ich deti zabezpečiť všetko. Milujúci Ježiš je tu s nami. Nie je ďaleko od nikoho z nás. Priblížme sa k Nemu a on sa priblíži k nám. Precíťme svoju úbohosť, žiaľme a plačme.  Pokorme sa pred Ním a on nás povýši v pravý čas.  

Ježiš mi hovorí: Neboj sa, len ver. Zabudni na peniaze, ktoré ti niekto dlhuje, veď ja ťa zo dňa na deň môžem urobiť boháčom. Ja mám o teba väčšiu starosť, ako si len ty sám vieš predstaviť.  Stvoril som Ťa ako vrchol stvorenia a aj všetky vlasy na tvojej hlave mám spočítané. Mnohí ľudia ma aj dnes o veľa vecí prosia, ale ich srdcia sú ešte stále rozpoltené. Som pre teba ochotný urobiť všetko, len už konečne zabudni na to  a  na to a začni mi dôverovať. Dovoľ mi vrátiť sa na prvé miesto v tvojom živote. Rozmýšľaj o mne, o mojom bolestnom utrpení. Skrze moje bolestné utrpenie prichádza najviac milostí do tvojho srdca. Nikto ti nemôže dať to, čo ti môžem dať ja. Spoľahni sa úplne na mňa a vo všetkom. Hovor o mne s veľkou odvahou a nebuď skúpi, keď si ľudia od teba niečo pýtajú. Dovoľ aj tým najchudobnejším vstúpiť do svojho domu a pohosti ich, akoby som ja sám prišiel k tebe na návštevu. Keď už nebudeš mať nič, ja veľmi rád doplním tvoje zásoby. Ži neustále v dôvere voči mne a vo vedomí, že ťa všade vidím.

A ja hovorím Pánovi: Pane Ježišu, ďakujem Ti za tvoje slová povzbudenia. Daj mi prosím väčšiu vieru a urob ma šťastným človekom. Sám totiž nič neviem a pácham hriech na hriech.  Uzdrav moje srdce, moju dušu a nauč ma zachovávať tvoje slová. Chcem kráčať na zemi po ceste viery a pokánia.   Nikdy sa nevzdaj napomenutia, ktoré budem potrebovať. Ďakujem Ti za Cirkev, ktorá sa neustále za mňa modlí i za konkrétnych ľudí, ktorých si mi poslal do cesty, aby mi pomáhali. Skrze ich vieru prichádza potešenie do mojej duše a mám radosť zo života.  Ďakujem za všetko.

Buďme tvoriví a pracovití pri  budovaní našich farských spoločenstiev a nič za to nečakajme. Vzájomne spolupracujem a pomáhajme si ako vládzeme. Venujme sa deťom a mládeži. Nečakajme, že kňazi to budú zvládať sami. Tak veľmi túžim aj v mojej farnosti, aby sa to rozbehlo. Prosím o aktívnu, živú, dynamickú vieru v mojom živote a túžim spolupracovať s takýmito srdcami. Ak však budeme stále viac zameraní na seba, Ježiš môže byť od nás ďaleko. Ako vysvetliť ľuďom, že peniaze kazia charakter človeka.  Nezdá sa Vám, že tých treníc okolo peňazí je už dosť. Tam na úrade zmizli peniaze, tam sa stratili a pod. Bojujme proti sebe, vytýkajme si svoje chyby a ešte aj pred neveriacimi. Televízie z týchto treníc vyťažia pre seba a smejú sa nám do očí. O prvých kresťanoch sa vo Svätom Písme hovorí, že s radosťou znášali, keď ich olúpili o majetok a teda prišli úplne o všetko; lebo  vedeli, že majú lepší a trvalý majetok v nebi. Tomu sa hovorí živá viera. Keď bude treba, znovu začneme úplne od nuly a nikto o tom nemusí ani vedieť.  Veď všetko máme prepozičané od Pána, aj tie šaty, ktoré máme na sebe. Kristovi sme aj tie šaty na Kalvárii vyzliekli. Ale Pán to všetko pretrpel kvôli nám.

On je veľmi dobrý a milý. A preto netraťme dôveru, lebo ju čaká veľká odmena.  Potrebujeme vytrvalosť, aby sme plnením Božej vôle získali prisľúbenie. Lebo ešte chvíľku, celkom krátku,  a ten, ktorý má prísť, príde, nebude meškať.  Môj spravodlivý bude žiť z viery,  ale keby cúvol, moja duša nebude mať v ňom zaľúbenie.

My však nechcime patriť k tým, čo cúvajú na záhubu, ale k tým, čo veria, aby získali život. Amen.