Ja neviem zmeniť svoj život. Aj keď sa snažím čo najlepšie a po každom vyznaní sa zo svojich hriechov mám v sebe silnú túžbu už viackrát nezhrešiť, no predsa znovu upadám do tých istých hriechov, trápi ma to, ale nedokážem s tým nič urobiť. A tak si myslím, že do konca života budem žiť ako závislák, nemám nijakú nádej.
Zabudnite na mňa, ja už nemám žiadnu nádej.
Toto je naozaj veľkým problémom v živote. Nevieme sa sami zmeniť. Ak sme naviazaní na nejaký zlozvyk, tak je to ťažké zmeniť. A to je vlastne tvrdá realita. Čo však s tým. Máme kapitulovať a čakať pokiaľ nás to úplne nezničí? To určite nie. Takéto myšlienky si nikdy nepripúšťajme. Ježiš nás neprestal milovať a nikdy nás ani neprestane milovať. Stále je tu na zemi s nami, aby nám pomáhal.
A my potrebujeme jeho pomoc, nech sme už akýkoľvek, ale do konca nášho pozemského života vlastne ešte nič nie je stratené. Pokiaľ žijeme, stále ho máme na blízku a on je ochotný nám vždy pomôcť a odpustiť. Len tak ľahko sa nás nikdy nevzdá. Dokonca sa mu v takej nerozvážnosti, až hlúposti môžeme aj rúhať a popierať jeho existenciu, on sa nás aj tak nevzdá. Predsa vie z čoho sme stvorení, akou výchovou sme prešli a pamätá že sme len ľudia, ktorí sú schopní všetkého. Teda, aj sa mu vysmievať a stáť na opačnej strane cesty. Apoštol Pavol sa tiež takto zachoval. Myslel si, že Ježiš je bludár a pomätenec, ale Ježiš sa ho nevzdal. Dlho mu klopal na srdce. Až keď použil aj trošku násilia a Pavla poslal k zemi, pritom aj oslepol, Pavol začal chápať všetko inak. A priznal si, že sa mýlil. Bolo mu aj veľmi hrozne, lebo si spätne začal uvedomovať všetku tú hrôzu, ktorú spôsoboval Ježišovým nasledovníkom. Ako ich zatváral do väzenia a mal pred očami aj Štefanovo kameňovanie. Ale Ježiš mu vlastne všetko odpustil, vrátil mu zrak a vybral si ho dokonca za apoštola pre pohanov. Pavol si na začiatku myslel svoje a zdráhal sa prijať Ježiša za Mesiáša, ale Pravda nakoniec vyšla najavo. Ježiš zasiahol svojou mocou.
A on môže svojou mocou zasiahnuť do života ktoréhokoľvek človeka. Hovorím, môže.
Všetci potrebujeme jeho pomoc. On nám povedal: “Bezo mňa nemôžete nič urobiť.” A to je pravda. Môžeme si však myslieť svoje a zdráhať sa prijať Pána Ježiša, ako niekoho potrebného v živote.
Potom sa však nedivme, že skôr či neskôr to s nami môže ísť z kopca. Nečakajme kým nespadneme a neoslepneme, ale aktívne sa zapájajme do života v Cirkvi. Prijímajme často sviatosti, zvlášť svätú spoveď a Eucharistiu. Stále potrebujeme pomoc z vonka.
Z bežného života použijem takýto príklad. Žena doma zamiesi cesto. Ak však kvasnice nechá mimo cesta, tak to nebude mať žiadny dopad na to cesto. Cesto, aby bolo zmenené, predsa potrebuje mať tie kvasnice v sebe. O tom nikto z nás nepochybuje. Akonáhle sa tie kvasnice do cesta dostanú, začnú postupne to cesto meniť, až to prinesie želaný výsledok. A žena bude šťastná.
Tak ako sú kvasnice potrebné pre cesto, tak je potrebná Božia milosť pre každého z nás. Potrebujeme pomoc zvonka.
Pre nás je možné všetko s Ježišom. Nečudujme sa ak v našom živote nevidieť žiadnu zmenu aj po niekoľkých rokoch. Ak nespolupracujeme s Božou milosťou, neočakávajme ani žiadnu zmenu. Ak sú kvasnice mimo cesta, čo sa stane s cestom. Nič. Pyšné srdce sa protiví Bohu, ale pokorným dáva svoju milosť.
Hriešnik sa nedokáže sám zachrániť.
Modlime sa za našich biskupov, kňazov, rehoľných kňazov, diakonov, bohoslovcov, aby žili svätým duchovným životom. My všetci v našej krajine potrebujeme totiž svätcov. Pane pošli nám svätých kňazov. Posväcuj týchto našich kňazov, ktorých máme k dispozícii a pomôž im rásť vo svätosti života. Slepý nemôže viesť ďalšieho slepca.
Aby mňa hriešnika Ježiš zachránil, prišiel na svet ako bezhriešny. A v jeho bezhriešnom živote mám vykúpenie, oslobodenie od všetkých mojich hriechov.
V mojej slabosti mi Ježiš prichádza na pomoc, ako opora. V mojom živote s Ježišom je všetko možné. Svedčia o tom aj svedectva mnohých ľudí pred nami, ktorí ako sami tvrdia, to mali v živote veľmi zle našliapnuté, robili kopec zlých vecí, a to ako na bežiacom páse, ale… Keď sa stretli s Pánom Ježišom a to aj nečakane, nejak zvláštne to na nich zapôsobilo. Na prvý pohľad videli, že ten človek je charizmatický a vyžarovala z neho nezvyčajná láska. A táto láska zaplavila ich duše a telá. Dotkla sa ich najhlbšieho “ja.” A mnohí z nich v tom okamihu vyslovili slová ľútosti nad predchádzajúcim spôsobom životom (napr. Zachej) a rozhodli sa nasledovať tohto človeka. Uverili mu a stali sa z nich veľkí svätci. Pomoc im teda prišla zvonka, ako sa do cesta pridali kvasnice, aby sa všetko prekvasilo. Tak aj v ich živote nastala úplná premena.
„K čomu prirovnám Božie kráľovstvo? Podobá sa kvasu, ktorý žena vezme a vmiesi do troch mier múky, až sa všetko prekvasí.“
Toto je moc Božieho kráľovstva. Ono môže zmeniť celý život človeka.
A pamätajme si, že nikdy nemôžeme tvrdiť, že nemôžeme zmeniť svoj život. Lebo vždy máme naporúdzi pomoc zvonka. Tak ako stratená ovca, ktorá odišla od svojho stáda. Bola zranená, ležala na zemi. Dostala pomoc zvonka, pretože pastier ju hľadal. A nemožné veci sa stávajú možnými s pomocou pastiera. A táto ovečka sa vrátila do života.
Vo svojich slabostiach pozývajme Božiu moc, aby nám pomohla, pretože Boh môže priniesť zmenu do nášho života.
Prijmime Ježiša za svojho Spasiteľa a Vykupiteľa. Pokorme sa pred ním. Žiaľme a plačme a on nás povýši v pravý čas. Potrebujeme kvas Tvojej milosti Ježišu, v miešaj ho do nášho života a veríme, že s tvojou pomocou sa všetko prekvasí a budeme spasení. Amen.
Pridaj komentár