Otec biskup s veľkodušným srdcom.

“Verný svojmu povolaniu a pravde” bol aj otec biskup Rudolf Baláž. S odvahou vždy reagoval, tak promtne, v piatkových katechézach a v príhovoroch na Starých Horách, na všetky tie zlé veci v spoločnosti. Miloval ľudí v tejto krajine a mal aj veľké srdce pre chudobných a núdznych. Mal záujem o svojich kňazov a chodieval každý mesiac na kňazské rekolekcie. Dával priestor kňazom, aby sa s nim medzi štyrmi očami mohli porozprávať. Takmer každý týždeň navštevoval kňazský seminár v Badíne a jednotlivo si volal bohoslovcov na rozhovor s ním. Boli to úžasné veci. Keď som už bol vysvätený za kňaza, tak po roku pôsobenia v Brezne – Mazorníkovo, ma otec biskup Rudolf poveril duchovnou správou Nemocnice v Brezne. Spolu s malými sestričkami Ježišovými som organizoval rómsku púť do Levoče. Záujem bol veľký a tak som rezervoval dva veľké autobusy. Ale keď prišlo k plateniu, tak peniaze sme mali len na zaplatenie jedného autobusu. Deň pred púťou som ten autobus už chcel zrušiť, ale napokon som sa rozhodol, že zavolám ešte otcovi biskupovi, no a na druhý deň zavčasu ráno (o piatej) som pred Katedrálou v Banskej Bystrici dostal tých päť tisíc korún, priamo od otca biskupa + požehnanie na cestu, a mohli sme napokon putovať do Levoče. Veľmi ma to potešilo, aj rehoľné sestričky. No v samotnej Levoči sme už také šťastie nemali, pretože nás nevpustili dnu do Chrámu sv. Jakuba, ktorý sa nachádza na námestí. Dôvod, jednoducho sme nemali peniaze na zaplatenie vstupného. Nepomohlo ani moje, spolu so sestričkou, orodovanie na fare v Levoči. Tak sme sa spolu pomodlili aspoň pred Chrámom. Rómske deti sa ma aj pýtali, cestujeme sem a to nás ani nevpustia dnu pokloniť sa Pánovi. Vidíte, že nie. Ale za všetko treba ďakovať Pánu, Bohu, milé deti. Aj za to, že nám nevyhoveli v tejto veci. Učme sa všetko prijať z Božej ruky. Ako je napísané v Knihe Jób, keď vieme prijímať dobré dary z Božej ruky, naučme sa prijať aj to ťažšie. Pán síce dopúšťa určité veci, ale nikdy nás neopúšťa. Niektoré veci sa ťažko znášajú, to je pravda, ale spomeňme si vtedy na Krista, ktorý to mal veľmi ťažké, keď ohlasoval evanjelium a vyzýval ľud na pokánie. Príde nám včas od neho pomoc, aspoň pokoj do srdca, aby sme nepovedali alebo neurobili nejakú hlúposť. Viete, lebo človek v hneve nerobí to, čo sa páči Pánovi. Aj mne sa nepáčilo, že nás nechceli do katolíckeho chrámu pustiť bez platenia, ale vďaka Bohu sme to tak nejak vnútorne prekúsli. Prijali nás bratia Minoriti a vpustili nás do ich chrámu. Tam sme potom pobudli chvíľku, spoločne sa pomodlili a dostali sme požehnanie na cestu domov. Svätú omšu sme mali v Bazilike na Mariánskej hore.

Veriaci farníci niekedy napíšu listy biskupovi, myslím teraz s negatívnym obsahom, na kňaza vo farnosti… Naši biskupi to majú potom určite ťažké. Čo je na tom pravdy a ako to riešiť. Všetci potrebujeme milosť Božiu a modlitbu. Prosím Vás o modlitby za našich biskupov a našich kňazov. S úctou a vďakou Jaroslav, brat.

0.00 avg. rating (0% score) - 0 votes
Uverejnené v Články

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Prekvapenie pre teba
Myšlienka dňa:
Jediný skutok lásky k Bohu v čase suchopádnosti má väčšiu hodnotu ako mnoho skutkov v čase nadšenia a útechy.
František Saleský