Poznám veriacu manželku, ktorá má neveriaceho muža (nepokrsteného), žijú v manželstve už viac ako päťdesiat rokov, majú veľa detí a veľa vnukov a vnučiek. Sobáš mali v kostole. Dúfam, že manžel predsa len napokon prijme krst. Je to veľmi dobrý človek a s ochotou mi vždy pomáhal, keď som to potreboval. Cenné rady, ktoré nachádzame vo Svätom písme: “Tým, čo uzavreli manželstvo, prikazujem, ani nie ja, ale Pán, aby manželka neodchádzala od muža a ak by odišla, nech ostane nevydatá, alebo nech sa zmieri so svojím mužom a muž nech neprepúšťa manželku. Ostatným hovorím ja, nie Pán: Ak má niektorý brat neveriacu ženu a ona chce s ním bývať, nech ju neprepúšťa. A ak má niektorá žena neveriaceho muža a on chce s ňou bývať, nech muža neopúšťa. Lebo neveriaci muž sa posväcuje v žene a neveriaca žena sa posväcuje v bratovi. Inak by boli vaše deti nečisté; ale teraz sú sväté. No ak neveriaci chce odísť, nech odíde. V takomto prípade nie sú brat alebo sestra otrocky viazaní; veď Boh nás povolal žiť v pokoji. Vari vieš, žena, či zachrániš muža? Alebo vieš, muž, či zachrániš ženu? Len nech každý žije tak, ako mu určil Pán, každý, ako ho Boh povolal. Takto učím vo všetkých cirkvách.” (1 Kor 7, 10 – 17)
Raz som sa spýtal istej pani manželky, ktorá žije so svojim mužom v manželskej láske takmer štyridsať rokov, že či ju niekedy napadla myšlienka rozviesť sa. Povedala mi, že aj sto krát. Vždy ju to však prešlo, odpustila svojmu manželovi, on jej odpustil, priľnuli sa k sebe a znovu bolo všetko v najlepšom poriadku.
Z Lozorna do Stupavy som viezol stopárku a cestou sme sa zhovárali. Jej život bol v tom čase tak nastavený, že pila alkohol. Sama mi to tak v aute povedala. A o Božej láske povedala len toľko, že ju ešte nezakúsila v živote a preto ani nemôže povedať, že ju Boh miluje. Veľmi mi jej bolo ľúto, lebo doma mala malého syna a ona si išla do Stupavy za partiou, aby mohla popíjať alkohol. V srdci som ju neodsúdil, prejavil som jej aj úctu a potom doma a v kostole som prosil Pána Ježiša spolu s veriacimi ľuďmi, aby jej pomohol, zachránil ju. Od vtedy som ju nevidel.
Dôverujem Pánovi a nepopieram Jeho moc. Stretol som sa aj s veriacimi ľuďmi, ktorí povedali, tam už nič nepomôže. Vždy je tu však nádej, lebo čo je nám ľuďom nemožné, tak Bohu je všetko možné.
Povedzme Ježišovi, že ho potrebujeme. Poprosme ho, nech nám v tej veci pomôže, lebo sme bezradní a ťažko to nesieme. Určite nám naplní srdce láskou a pokojom. A možnože sa dožijeme aj zázraku v tej veci. Ježišovi je všetko možné. Jairovi, predstavenému synagógy, Ježiš povedal: “Neboj sa, len ver.” To isté hovorí každému jednému z nás. Záleží však, ako sa k tomu postavíme, či sa aj modlíme, prijímame sviatosti Cirkvi a že či chceme zmenu. Dôverovať Ježišovi je úžasná vec. Staň sa Tvoja vôľa, Ježišu, v živote každého jedného z nás. Ďakujeme ti za všetko.
Pridaj komentár