Buďme veľmi opatrní. Akonáhle sa dopustíme hriechu, snaží sa zlý duch pomocou všetkej svojej ľsti dosiahnuť to, aby sme skôr, ako budeme konať pokánie, stratili život a boli stratení na veky. Keby ľudia videli, koľko nástrah a pascí položil satan – a to všetko za účelom hriechu, – tak by sa všetci triasli pri každom kroku, ktorý urobia. Keďže však nespoznávajú tieto nebezpečenstvá, žijú ďalej v klamlivej istote. Preto je tak veľa povolaných, ale málo vyvolených.
Poznáme sa a vieme, že čoho všetkého sme schopní. Pokúša nás vlastné telo, svet, ale i diabol. Keď podľahneme pokušeniu, páchame hriech. Potom musíme čo najskôr využiť čas na pokánie. A nieže odkladať spoveď na potom (pôjdem o dva týždne, o mesiac, už počkám do Vianoc). Keď zvlažnieme v tejto veci, zvykneme si na to a zapadneme do tohto sveta až tak, že od duchovného života úplne upustíme. Budeme žiť len pre tento svet a od istého okamihu večnosť pre nás nebude existovať. Položme si otázku: Toto chceme? Len pre tento svet sme sa počali a narodili? Potom to môže byť aj tak, že na zajtrajší deň máme svoje plány, ale neriešime to s Bohom. Pretože to nepovažujeme za dôležité.
Ale správne je už teraz (dnes) do nich pozvať Pána, nášho Boha, aby nám požehnal, lebo bez Božieho požehnania sú márne naše namáhania. Známe sú nám slová zo Svätého Písma: “Ak Pán nestavia dom, márne sa namáhajú tí, čo ho stavajú. Ak Pán nestráži mesto, nadarmo bdejú jeho strážcovia.” Pán Ježiš povedal: “Ja Božím prstom vyháňam zlých duchov.” A keď chceme, aby Pán Ježiš vyhnal od nás zlých duchov (z nášho domu, z našej dediny, z nášho mesta), tak mu to povedzme. Poprosme ho a On to urobí. Záleží mu na nás a veľmi. Alebo si radšej budeme domýšľať, že dnes, zajtra, pozajtra, to zvládneme aj sami. A čo už len taký diabol nám môže urobiť, veď je to len rozprávková bytosť. Deti sa ním strašia a to je všetko. Veľmi som z toho smutný, keď počujem ľudí hovoriť, že Sväté Písmo je len obyčajná rozprávková kniha. A potom neberú vážne Božie slovo, ktoré má moc zachrániť nás od pekelného ohňa (od hrozného nešťastia). Ale my veríme v Ježiša Krista, milí čitatelia, a žijeme nielen z chleba, ale i z Jeho slova. Stačí keď nám povie čo i len jediné slovo a duša nám ozdravie. Jeho slovo v nás nám pomáha vzoprieť sa diablovi a musí od nás utiecť preč. A keď sa znovu objaví, znovu ho zaženieme mocou Božieho slova. To pôsobí Božia milosť v nás, to nie je z nás. A čo so skutkami tela, ktoré sú nám známe z Listu Galaťanom (5, 19 – 21). Nie je to žiadna výhra pre nás, keď do nich upadáme z nejakých dôvodov. Pán Ježiš o nás všetko vie, a len jeho drahocennou krvou sme obmytí vo sviatosti zmierenia, keď sa vyznávame z týchto hriechov (skutkov tela) a úprimne zo srdca ich ľutujeme. Robme pokánie za svoje hriechy. Kajajme sa. Nikto z nás ľudí naozaj nemôže vedieť, že čo bude zajtra s jeho životom. Prajeme si navzájom, aby sa Božia vôľa, dnes, zajtra, pozajtra, naplnila v nás celá. A my dúfame, že dnes, zajtra a pozajtra budeme žiť v Božej láske, v krásnych medziľudských vzťahoch, s ochotou poslúžiť Bohu i ľuďom, tešiť sa z dobrých vecí, sýtiť sa pokrmom pre telo i pokrmom pre dušu, piť dobrú vodu a budeme mať v sebe i vodu života, ktorú nám Boží Duch vlieva do duše (ovocie Ducha), aby sme dosiahli cieľ našej viery – spásu duší.
Pridaj komentár