Upadnúť do hriechu môže každý človek, veď človek je stvorený z prachu zeme. Pán Ježiš nám však prisľúbil svoju stálu pomoc a hovoril nám aj o tom, že kto ho miluje, tak ten bude zachovávať jeho prikázania. A vidí aj toho, kto má dobrú vôľu s ním spolupracovať, ale má nabrané nejaké zlozvyky z minulosti, preto často padá a vstáva, ale Ježiš ho postupne vymaňuje z tohto otroctva. Z otroka sa stáva syn. Z otrokyne sa stáva dcéra. Taký človek sa potom nikdy nevyvyšuje, ale je pokorný. Vždy si uzná(prizná) svoj hriech. Vyznáva sa z hriechov (sviatosť zmierenia), úprimne ich ľutuje a robí pokánie. Vie, že spása je skrze vieru a z milosti, je to nezaslúžený dar. Túži po tomto dare. V pokore pristupuje aj k iným ľuďom, s láskou im slúži, má k nim úctu. Slabého zo zeme zdvíha a nikoho nesúdi. Všíma si bedára a pomáha mu.
Pripomeňme si slová Pána Ježiša z dnešného evanjelia: „Lekára nepotrebujú zdraví, ale chorí. Neprišiel som volať spravodlivých, ale hriešnikov, aby sa kajali.“
To sú slová, nad ktorými nesmieme len tak kývnuť rukou, lebo všetci sme hriešnici. Lekára, Ježiša, všetci potrebujeme aj v súčasnosti. Dajme mu priestor v našom živote a On nás určite správne prelieči. Až napokon budeme jasať na Božiu slávu, lebo naše srdce bude čisté.
Pridaj komentár