My nemôžeme mať šťastie a radosť v rodine len šesť mesiacov, či dva alebo päť rokov a možno aj trošku viac, ale potrebujeme ich mať na celý život. Takto to určite chceme všetci, aspoň si myslím.
Ak máme rásť v láske potrebujeme milosť. Ak rodiny nemajú Ježiša, tak postupne sa rozchádzajú. Vo vzťahoch nastávajú trhliny a postupne sa vzďaľujú od seba. A zostávajú veľké rozdelenia. Na začiatku to bolo veľmi dobré, bezproblémové a s našim úsilím sme mohli niečo dobré aj vytvoriť. Ale to sa nedá donekonečna svojou vlastnou silou. Vieme, že náš rozum je slabý. Nedokážeme rozriešiť všetky problémy len naším rozumom, potrebujeme aj milosť.
Pre niekoho Božia milosť už nič neznamená, ale pre mňa veľa, ba všetko. Najviac som spokojný vtedy, keď žijem v Božej milosti. Uvedomujem si prítomnosť Boha tu na zemi a vo svojom srdci. Viem spáchať hriech, avšak neberte to tak, že sa tým chválim, žiaľ som ešte taký hlúpy a zbabelý, ale život bez Boha si už neviem ani len predstaviť. Koľko krát som si už za posledné roky spomenul na slová apoštola Petra: “Pane, odíď odo mňa, lebo som človek hriešny.” Bola to pravda, čo povedal Peter, ale Pán Ježiš od neho neodišiel. A tak je to vlastne aj so mnou, aj s tebou a s každým. Si bezhriešny! Si bezhriešna! Viem, že hriech nie je dobrý, ale moja vôľa často nefunguje tak, akoby som chcel. Čo však viem, že Boh ma nezavrhol a miluje ma, a tak isto aj teba, drahý brat a milá sestra a chce našu spásu. Vo Svätom Písme čítame aj tieto slová: “Čo je svetu slabé, vyvolil si Boh, aby zahanbil silných; čo je svetu neurodzené a čím pohŕda, to si vyvolil Boh, ba aj to, čoho niet, aby zmaril to, čo je, aby sa pred Bohom nik nevystatoval” (1 Kor 1, 27 – 29).
Ostaňme pokornými ľuďmi pred našim Bohom. Vtedy prijímame Božiu milosť a žijeme z nej. Žijeme z Boha. Žijeme z Ježiša. Áno, “ako mňa poslal živý Otec a ja žijem z Otca, aj ten, čo mňa je, bude žiť zo mňa,” hovorí Ježiš. Pokorné srdce sa nevystatuje a ani sa ničím nechváli. Aj v našich rodinách to bude správne fungovať len na tomto princípe pokory a vzájomnej úctivosti. Nedokážeme rozriešiť všetky problémy sami, potrebujeme Božiu milosť. Už to je dôležité žiť pred vstupom do manželstva, žiť v Božej milosti. Ak si toto snúbenci nepestujú pred svadbou, žiť svoj vzťah, svoje randenie v Božej milosti, tak potom sa to môže prejaviť aj na ich manželskom živote. Za niektoré veci si napokon môžeme aj sami. Lenže niekedy je ľahšie obviniť Boha alebo niekoho iného za to, že nám niečo nevyšlo podľa našich predstáv. Predstava je jedna vec, ale túžili sme pritom všetkom tak veľmi po Božej pomoci a po Božej milosti. Úprimne si odpovedzme. A vôbec tá naša predstava bola v súlade s Božou vôľou. Teraz máme novú príležitosť dať svoj život Bohu. Aj keď sme po tom všetko ostali opustení a sami, Boh nás neopustil. Ježiš je tu stále, pretože nás nesmierne miluje a stará sa o nás. Len nech máme pokorné a skrúšené srdcia. Bohu je možné všetko opraviť, aj rany v srdci zahojiť a vie nás zapáliť novou radosťou, keď sa mu oddávame, ako jeho milované deti. Veď to aj sme.
Vzdávajme vďaky Pánovi, Bohu nášmu.
Áno,pokorné srdcia,to nám chýba!Ja som sa tiež riadila viac rozumom ako srdcom.Ako sa vraví,pýcha nasleduje pád!Človek si uvedomí až keď niečo stratí ako mu to alebo ten veľmi chýba.Za niektoré veci si naozaj môžme sami alebo máme na tom svoj podiel.A bez Božej milosti to nejde.Ja som to okúsila.Nebola som až taká veriaca a možno ani teraz nie som,ja to neviem posúdiť.Ale začala som sa denne modliť,občas zájdem do kostola a prosím BOHA,aby vyslyšal moje modlitby a prosby.Veľa sa mi toho splnilo,no nie všetko.No BOH je milostivý a láskavý,BOH je láska a len on vie,čo je pre nás najlepšie.Ćlovek by mal byť trpezlivý,nie všetko,čo si prajeme sa nám hneď splní….A možno sa nám veľa vecí nesplní…Potrebujeme vieru a lásku v srdci a mali by sme odpúšťať!Aspoň mne to veľmi pomáha.A čo sa týka viery,mám sa toho ešte veľmi veľa učiť,ale ja sa často rozprávam s BOHOM,len tak,odovzdám mu všetko,čo ma trápi,čo som zažila,poviem mu o sebe…A ja verím,že je stále so mnou……Neviem,či som napísala všetko ako to cítim,ale Ďakujem Vám otec Jaroslav za Vaše myšlienky,veľmi mi pomáhajú ísť ďalej aj tou trnistou cestou.