“Pán povedal Mojžišovi: „Choď, zostúp, lebo tvoj ľud, ktorý si vyviedol z egyptskej krajiny, sa skazil. Veľmi rýchlo odbočili z cesty, ktorú som im určil. Urobili si z kovu teľa a klaňali sa mu, priniesli mu obetu a povedali: ‚Toto sú tvoji bohovia, Izrael, čo ťa vyviedli z egyptskej krajiny.‘“
Potom Pán povedal Mojžišovi: „Vidím, že tento ľud má nepoddajnú šiju. Nechaj ma, nech vzplanie môj hnev proti nim, vyhubím ich a z teba urobím veľký národ.“
Ale Mojžiš prosil Pána, svojho Boha, a hovoril: „Pane, prečo planie tvoj hnev proti tvojmu ľudu, ktorý si veľkou silou a mocnou rukou vyviedol z egyptskej krajiny? Nech, prosím, nepovedia Egypťania: ‚Podvodne ich vyviedol, aby ich pozabíjal na horách a vyničil zo zemského povrchu.‘ Nech utíchne tvoj hnev a odpusť zločin svojho ľudu!
Spomeň si na Abraháma, Izáka a Izraela, svojich služobníkov, ktorým si na seba samého prisahal a vyhlásil: ‚Rozmnožím vaše potomstvo ako hviezdy na nebi a celú túto krajinu, o ktorej som hovoril, dám vášmu potomstvu a budete ju mať navždy.‘“ A Pán sa zriekol svojho zámeru a nedopustil skazu, ktorú vyhlásil svojmu ľudu.” (Kniha Exodus − Ex 32, 7 – 14)
A následne v Žalme sa dnes v omši čítajú tieto slová:
“Už povedal, že ich vyhubí, keby nebolo Mojžiša, jeho vyvoleného.
On si stal v prielome pred neho, aby odvrátil jeho hnev; aby ich nezničil.” (Žalm 106, 23)
Pán povedal Mojžišovi: “Aj toto, o čo si prosil, urobím, lebo si našiel milosť v mojich očiach a ja ťa poznám podľa mena. Milostivý budem, ku komu chcem byť milostivý, a zmilujem sa nad tým, nad kým sa chcem zmilovať.”
Mojžiš našiel milosť v Pánových očiach a Pán sa zriekol svojho zámeru a nedopustil skazu, ktorú vyhlásil svojmu ľudu.
A čo náš národ pod Tatrami. Dostali sme túto krajinu od Pána. Sme Božím ľuďom.
Chráňme si večné hodnoty, ktoré sme dostali s darom viery a nezamieňajme ich za akési pofidérne nariadenia a vymyslené zákony tohto sveta, ktoré neprinášajú nič, len skazu.
Izraeliti na púšti začali spomínať na hrnce mäsa v Egypte a na chleba, ktorého sa mohli najesť dosýta a reptali proti Mojžišovi a Áronovi, že ich vyviedli na púšť, aby pomreli hladom. Pán bol s Mojžišom a s nimi, ale oni to nevideli. Pričom posledné roky v Egypte ich veľmi utláčali a zabíjali im deti, chlapcov, hneď po pôrode. Oni vidia len tie hrnce mäsa a chleba.
Tak veľmi sa im podobáme. Boli sme na púšti, 40-rokov, v čase vlády komunizmu. A niektorí ľudia teraz hovoria: Lepšie bolo za komunizmu! Bratia a sestry, pozor na takéto bohorúhavé výroky. Postavme sa pod Sinaj, aj nám Boh hovorí, najprv si nakŕmte myseľ, najprv si dajte do poriadku svoje srdce a potom bude spomedzi Vás miznúť každá zloba. Tá zloba tu nie je náhodou, to je dôsledok našej duchovnej nevýchovy a zanedbanosti.
Liberalizmus sa mnohým zdá, že je to dobré, ale nie je, je to podobná zvrátenosť, ako komunizmus, len v opačnom garde. Toto nám nesmie určovať cestu, našej spoločnosti. Z toho až desí, ako Mojžiša to desilo, keď počúval, že v akých superlatívoch ľudia hovorili o Egypte.
Musíme stáť na strane Boha, to je cesta k víťazstvu a k večnému životu. “Boha treba viac poslúchať ako ľudí.”
Modlime sa za náš národ, prosím Vás, aby sme našli milosť v Božích očiach a Pán nás zbavil zlého. Keď naša budúcnosť na pozemskej púti má byť lepšia, tak nech je to len podľa Božej vôle. Len Pán pozná budúcnosť toho ktorého národa, a v každom národe mu je milý ten, kto sa ho bojí a koná spravodlivo. A Ježiš Kristus je Pánom všetkých. Jeho Boh ustanovil za sudcu živých i mŕtvych. Jemu vydávajú všetci proroci svedectvo, že pre jeho meno dosiahne odpustenie hriechov každý, kto v neho verí.
Pridaj komentár