Pochválený buď Ježiš Kristus!
Katarína Lachmanová vo svojej knihe “Väzenie s kľúčom vo vnútri” píše: “Prišla za mnou žena okolo 40-ky. Mala dospelú dcéru, ktorú veľmi milovala. Manžel ju opustil vtedy, keď toto dievča malo pol roka. Strašne ho preto nenávidela. Takto sa vyjadrila: “Čím ublížil mne, to som mu dávno odpustila. Ale čo mu urobilo toto nevinné dieťa, ktoré muselo vyrásť bez otca? V mene tohto dieťaťa mu nemôžem odpustiť.” Mala pravdu. Takto to káže spravodlivosť. Celých 20 rokov vštepovala do srdca svojej dcéry odpor voči vlastnému otcovi. A ďalej píše Lachmanová: “Dlho mi trvalo, aby som presvedčila túto pani, že by práve v mene svojej dcéry, ktorú tak miluje, odpustila svojmu mužovi. Tomu človekovi, ktorý tak drasticky urazil jej srdce. Aby ona nepokračovala v tej zlobe, ktorá sa už stala. Lebo zničí celý život svoje dcéry.” Veď je známe zo starého, dokonca pohanského poučenia, ktoré vyslovovali Gréci a túto vetu písali na čelnú stenu rokovacích miestností: “Charis men charin, eris derin tiktei” – “Láska rodí lásku, nenávisť len nenávisť.”
Niekto sa dá zaočkovať proti covidu skôr, ako by sa mal a keď sa do toho obujú médiá, tak ľudská zloba ba až nenávisť hneď vystrkuje rožky. V mnohých ľuďoch vzbĺkne v srdci odpor voči tomu človeku.
Niekedy stačí len nejaká maličkosť, aby človek začal nadávať na iného človeka. Už to, že som mal na sebe reverendu, podnietilo istého človeka k tomu, aby mi na ulici začal nadávať.
Čo môžeme očakávať od nelásky a nenávisti. Len nelásku a nenávisť. “Chráňte sa ľudí a chráňte sa zla v akejkoľvek podobe!” Kto to povedal? Pán Ježiš.
Keď však človek nemá kam ujsť, tak si musí vypočuť vulgarizmy a nadávky od ľudí. Moja životná skúsenosť: Vždy, keď som sa vzoprel zlu zlom, že som reagoval rovnakým metrom, podpísalo sa to do môjho života a zlé myšlienky ma opantávali. Pobil som sa. Nespalo sa mi dobre. Naopak, keď som reagoval na zlo napr. tichom a dobrom, ustrážil som si v duši pokoj, život aj myslenie sa mi začalo meniť k lepšiemu, prečo by som sa mal ľuďom vyhrážať za ich zlo a zlom ich ničiť, alebo sa do smrti na niekoho hnevať napr. za to, že mi nevrátil požičané peniaze, k odpusteniu a k láske ma privádza vykonané dobro voči ľuďom a tak som sa začal tešiť z každého víťazstva dobra nad zlom v mojom srdci. Neprejde deň, aby človek nemusel reagovať na nejaké podnety zla zo strany ľudí a tohto sveta. Neraz som zlyhal a spáchal hriech, keď vzbĺkol hnev v mojom vnútri a konal som pod jeho vplyvom. Veľký pozor si dávajme na pretvárku. Pretvarovať sa, že niekoho milujeme a nie je tomu tak, je hriech proti láske k blížnemu. A niekedy človek neskoro zbadá, že bol milovaný len z čistej pretvárky. Napokon ho to môže priviesť až k tomu, že skončí na ulici. Začať od znova, ale so zlým úmyslom, pomstiť sa, alebo konať v spoločnosti zlo, dať sa na zlé cestičky, pridať sa do zlej partie, to nedopustime, lebo by nás to zničilo, ale začať od znova s odpustením človeku, ktorý nás zranil, alebo priviedol na pokraj zničenia, je najlepšie životné rozhodnutie. Pán Ježiš odpustil tým ľuďom, ktorí ho pribíjali na kríž. Svetlo od Pána osvecuje dušu človeka, ktorý sa rozhodol pre skutok milosrdenstva, akým je odpustenie svojmu protivníkovi, hriešnemu a zlému človeku. Pán nám odpustil naše hriechy, tak aj my odpúšťajme ľuďom ich hriechy. Dobrom premáhajme zlo. Keď sme už dozreli k tomuto poznaniu, tak láska k Bohu nás utvrdí v každom dobre. Nebudeme zle zmýšľať o iných ľuďoch, ale budeme im vždy odpúšťať, keď nám znovu niečo vyparatia. Zabudnime na krivdy, ktoré nám spôsobili a Pán zahojí rany bolesti na našej duši. A láska v našej duši bude väčšia, ako bolesť. Samozrejme, že ostražití máme byť, lebo zlo nevykapalo a nevystavujme sa bezdôvodne zlu. Napr. zapájať sa do zlých debát, stretnúť sa s ľuďmi, aby sme niekoho z nich úmyselne vyprovokovali do hnevu. To nerobme. Len láska dáva našim skutkom hodnotu. Kráľ Dávid sa veľmi preľakol, keď poslal Uriáša na istú smrť. A potom sa modlil: “Pane, neodním mi svojho ducha.” Bál sa, aby neskončil ako kráľ Šaul. Keď nekonáme v živote v duchu lásky, tak sa oprávnene bojme. Po smrti človeka nastane súd. Lenže mnoho ľudí je ďaleko od myšlienky na tento súd a preto im páchanie zla nič nerobí. Neprosia Boha o odpustenie, nekajajú sa. Vystatujú sa svojimi náruživosťami a hriechmi. Rozvádzajú sa a zvádzajú iných ku hriechu. Zabíjajú si deti. K starým ľuďom nemajú úctu a dávajú im poznať,že sú im na obtiaž svojim prístupom a neláskou. Je smutné, keď človek je človeku nepriateľom a nevie mu odpustiť. Keď nevie zniesť krivdu a zanevrie na človeka. Keď sa človek svojim intelektom povyšuje nad ostatných a zhŕňa si majetok len pre seba. Keď miluje s pretvárkou. Keď požičiava, ale očakáva to späť, do posledného haliera. Keď opustí manželku,deti a priľne k inej žene – cudzoloží.
Perom “nezabudnutia” si niekde zapíšme príslovie pohanských Grékov:: “Charis men charin, eris derin tiktei” – “Láska rodí lásku, nenávisť len nenávisť.” S prianím všetkého dobrého od Pána Váš brat Jaroslav.
Pridaj komentár