V materialistickej spoločnosti, kde je všetkého až príliš veľa, sú lakomstvo spolu s chamtivosťou všadeprítomné. Chamtivec je však najúbohejší. Pred mnohými rokmi našli v Paríži mŕtvu ženu. Každý ju poznal. Každý deň sa prehrabávala v kontajneroch a hľadala niečo na jedenie. Spávala v kartónových škatuliach a prikrývala sa novinami. Prespávala pod mostami. Zomrela na podvýživu. U mŕtvej našli vkladné knižky v hodnote viac ako milión mariek.
Čo je lakomstvo? Je to pohlcujúca, náruživá dychtivosť po materiálnom majetku. Lakomstvo je túžba nemusieť sa o tento majetok s nikým deliť, ale ho hromadiť a držať pod zámkou. Lakomec trpí strachom zo straty majetku.
A čo je chamtivosť? Lakomec zhromažďuje bohatstvo, chamtivec sa snaží, aby bol bohatý. Chamtivec je lakomý. Preto sa snaží druhého pripraviť o majetok. Lakomec si chráni svoj majetok. Ľudia posadnutí lakomstvom a chamtivosťou sa stále za niečím ženú, ale nikdy im to neprinesie uspokojenie.
Lakomstvo a chamtivosť sa nedajú len tak ľahko poraziť. Ukazuje nám Sväté Písmo cestu? Áno. Ježiš mnohokrát hovorí o tom, že vyhliadky lakomca na to, že sa dostane do neba, sú malé. Bohatý mládenec, ktorému lakomstvo nedovolí nasledovať Ježiša, smutný odchádza preč. Ježiš je však ešte smutnejší. „Ako ťažko vchádzajú do Božieho kráľovstva tí, čo majú majetky! Ľahšie je ťave prejsť cez ucho ihly ako boháčovi vojsť do Božieho kráľovstva.“ (Lk 18, 24 – 25)
Učeníci sa vystrašene pýtajú: „Kto potom môže byť spasený?“
Sme nepoučiteľní. Šťastie netkvie v hanobení majetku. Táto pravda je drasticky opísaná v jednom biblickom rozprávaní: „Istému boháčovi prinieslo pole veľkú úrodu. Premýšľal a hovoril si: „Čo budem robiť? Veď nemám kde uložiť svoju úrodu.“ Potom si povedal: „Toto urobím: Zrúcam svoje sýpky a postavím väčšie a tam uložím všetko obilie i ostatný svoj majetok. Potom si poviem: Duša, máš veľké zásoby na mnohé roky. Odpočívaj, jedz, pi a veselo hoduj!“ Ale Boh mu povedal: „Blázon! Ešte tejto noci požiadajú od teba tvoj život a čo si si nahonobil, čie bude?“ Tak je to s tým, kto si hromadí poklady, a pred Bohom nie je bohatý.“ (Lk 12, 16 – 21)
Prevzaté z knihy “Menej je viac” od autora Ericha Parka, str. 45.
Náš život patrí Bohu a jedine Bohu, či si to uvedomujeme alebo nie. Niekedy máme takú tendenciu, že zabudneme na Darcu a začneme viac milovať darované veci. Pán Ježiš nás pred týmto vystríhal, aby sme si dali vlastne na to pozor.
Pre nás je naozaj výhodné, keď máme určitý odstup od tohto sveta a s pevnou vôľou sa pridŕžame zdravého učenia a slov nášho Pána Ježiša Krista. Myslite na našu pravú vlasť, a pozemské hmotné dobrá užívajme len do tej nevyhnutnej miery. Chráňme sa chamtivosti, lebo ona už mnohým zničila život. A naozaj nemáme čo závidieť ľuďom, ktorých pohltila pozemská sláva a finančné blaho. Ani sa nenazdajú a o všetko prídu. Prečítajme si podobenstvo o boháčovi a Lazárovi z Nového zákona a mnohé veci sa nám vyjasnia.
Vrcholom každého nášho dňa na zemi nech je svätá omša a Eucharistická hostina. Samozrejme, ak nám to práca a iné okolnosti dovolia. Ak sa nám nedá, tak aspoň na diaľku pozdravme Pána Ježiša v kostole. Chváľme meno Ježiš a nevyslovujme ho len tak nadarmo. V tomto mene si vyprosíme všetko od nebeského Otca. Ježiš nám hovorí Pravdu. A skutočne blaženejšie je dávať, ako prijímať
Bohatstvo je stav mysle nie majetku. Maly by ste ludi ucit ako byt bohaty a pritom nebyt chamtivy. Byt bohaty je dobre. Pre ludi, ich rodiny priatelov a cely svet.
Zrejme ste dosť bohatý a pritom “nechamtivý.” Samozrejme mať dostatok prostriedkov pre živobytie je správne, aspoň na tie základné potreby. Bohatý človek si môže zaplatiť toho mnoho, napr. lekára, štúdiá, a pod., ale bohatstvo, aj čestne nadobudnuté, už mnohým poplietlo rozum. Stratili sa vo svojich myšlienkach. Mnohí ľudia síce dávajú napr. na charitu a pod., ale len zo svojho nadbytku, ale Pán Ježiš neraz už pochválil viac tých ľudí, ktorí aj z toho mála, čo sami majú, vedia dať tým, ktorí práve pomoc potrebujú. Smerodajné je pre mňa učenie Pána Ježiša a to v celku, nielen jeho nejaká časť, a On sám veľa krát hovoril o nebezpečenstve bohatstva a povedal aj to, že chudobných ľudí budete mať vždy medzi sebou. Zachej nadobudol veľké bohatstvo, to už akým spôsobom nebudem nejako rozoberať, ale keď sa stretol zoči voči s Kristom, a prenikla ho skrz na skrz Božia milosť, oľutoval to čo robil zle v živote a povedal, že polovicu svojho majetku rozdám chudobným a keď som niekoho oklamal, tak mu to štvornásobne vynahradím. A on to aj tak urobil. Neviem, ako st Vy na tom drahý brat a bohatstvom, ale ďakujem, že ste mi tu napísal. Všetko dobré prajem. Sám som pracoval rok vo fabrike, dva roky ako vodič záchrannej zdravotnej služby a zopár rokov som bol policajtom, veľa mi dala škola a potom samotná prax. Učil som sa od kolegov. Všade nájdete ľudí, ktorí sú až veľmi na peniaze. Každý človek zrejme túži sa tu mať aspoň tak dobre, aby si mohol poplatiť za mesiac všetky faktúry a aby mu ešte niečo zostalo, ale nie vždy to tak je. môžu sa ukázať predvídateľné ale i nepredvídateľné okolnosti. Božie slovo nám hovorí, že nič ste si sem so sebou nepriniesli a nič si so sebou odtiaľto ani nemôžete odniesť. Skutočne len nábožnosť so spokojnosťou je naozaj veľkým ziskom. Nie nadobudnuté bohatstvo so spokojnosťou, to nie je ziskom. To je len ako dočasné šťastie. Boh nám dáva milosť milovať človeka v každej núdzi a poskytnúť mu adekvátnu pomoc a nehľadieť na neho s tým, že kto to je, či si to zaslúži a pod. Hľadať si prácu a pracovať je potrebné, nie však všetci majú na to možnosti a niekedy ani schopnosti. Vždy ich však treba povzbudiť a učiť ich. Bože, pomôž nám a zmiluj sa nad nami. Amen.
Ano, mate pravdu. Som bohaty. Moje bohatstvo mi bolo darovane z knih. Preto pisem ze bohatstvo je stav mysle nie majetku. Majetok je len premenna jednotka. Byt bohatym sa clovek musi naucit ak chce mat vsetko to o com pisete (lekara, vzdelanie) lebo cakat, ze nam niekto nieco da len preto ze to chceme je kratkozrake. Ludia by mali poznat svoje moznosti a pasce ktore im dnesny svet nachystal. Nehovorit o peniazoch a ceste ako byt bohaty je prinajmensom nezodpovedne, ci uz voci sebe, svojim blizkym ci spolocnosti ako takej. Dokonca i voci prirode, ktorej obno itelne a neobnovitel e zdroje vdaka centralizacii majetku su dennodenne drancovane. Ludia by mali byt bohaty aby ich hlas mal vahu a neboli len oveckami v rukach bábkarov. Byt bohaty je cesta nie hamba. Viem ze moje slova sa daju pochopit ci vylozit rozne. Nehladajte v nich viac nez tam je. Je na kazdom co si z nich kto pre seba vezme.
Byť bohatý to je len aktuálny stav, lebo v jednom okamihu môže človek o všetko prísť. Tak toto potom nemôže byť cesta. Bohatstvo je veľmi klamlivé. Neoplatí sa vkladať svoju nádej do neistého bohatstva a niektorí ľudia sú fakt až namyslení zo svojho bohatstva, na obyčajných bežných ľudí je im zaťažko sa aj pozrieť. Zabudli na Darcu a žnú úspech bez toho, že by chválili a velebili Boha. Hovoria že vidia, no pritom sú slepí. Nikoho však nesmieme súdiť. Je však lepšie, oveľa lepšie, ba najlepšie spoliehať sa na Boha, ako na nazhromaždený majetok, či tučné konto na účte. Všetko dobré Vám prajem. Pekný deň.