Veľakrát sa stretávame s odmietnutím. Snažíme sa pomôcť, ale blížny o našu pomoc nestojí, nepotrebuje ju, aj keď mi vieme, že v skutočnosti ju potrebuje.
Každý z nás určite už raz podal pomocnú ruku a možno nie raz ale viac krát. No dostalo sa mu nepochopenia. Koľko ľudí potrebuje našu pomoc a niekedy prejdeme okolo, pozrieme sa a ideme ďalej. Je nám to ľahostajné?
Tak ako sa to píše aj vo sv. písme v podobenstve o milosrdnom samaritánovi.
Ježiš povedal: “Istý človek zostupoval z Jeruzalema do Jericha a padol do rúk zbojníkov. Tí ho ozbíjali, doráňali, nechali ho polomŕtveho a odišli. Náhodou šiel tou cestou istý kňaz, a keď ho uvidel, obišiel ho. Takisto aj levita : keď prišiel na to miesto a uvidel ho, išiel ďalej. No prišiel k nemu istý cestujúci Samaritán a keď ho uvidel, bolo mu ho ľúto. Pristúpil k nemu, nalial mu na rany oleja a vína a obviazal mu ich. Vyložil ho na svoje dobytča, zaviezol ho do hostinca a staral sa oň ( Lk 10, 30 -34 ).”
Pomáhať človeku je predsa ľudské a z morálneho zákona aj povinné.
Stalo sa, že istý pán ležal na zemi a vyzeral , že iba spí, pretože bol známy tým, že dennodenne pil alkohol. Ale čo ak sa mu naozaj niečo stalo a my by sme iba obišli okolo neho ako mnohí ďalší pred nami. Išli sme práve z kostola a videli sme, že tam leží, kúsok sme sa prešli no vrátili sme sa, pretože nám to nedalo. Dokonca deti sa pýtali: „ Prečo ten ujo leží na zemi? Zomrel? Jeden mladík nám povedal jeho meno a tak ho manžel oslovil a snažil sa zistiť čo sa mu stalo. Po niekoľkých pokusoch sa rozhovoril a povedal: “ Čo mi pomáhate dobrí ľudia, mám to, čo som si zaslúžil „ „ nechajte ma , ja za chvíľu pôjdem, mám v šenku ešte bicykel a čiapku. Hovoríme mu: veď ste iba človek a bojíme sa o vás, či nepotrebujete pomoc. Nie nepotrebujem a odvetil: Ja za chvíľu pôjdem. Tak sme sa rozlúčili a išli sme sa opäť prejsť. Keď sme išli znovu okolo, už tam nebol a zazreli sme ako už ide na bicykli. Možno len naozaj potreboval vytriezvieť.
Ale čo ak by tam bol človek, ktorý by našu pomoc potreboval oveľa viac ako tento, čo iba vypil v týchto horúčavách viac alkoholu? Položme si každý z nás otázku: Zastavili by sme sa a podali by sme pomocnú ruku?
A je mnoho prípadov, keď naši blížni a možno i rodina potrebuje pomoc, trpia pre manželské nezhody. A aj keď sa za nich modlíme, pomáhame ako môžeme a ako najlepšie vieme, dostane sa nám skôr výčitiek a nepochopenia. A dokonca nám povedia,: „Čo to robíte? Načo sa do nás miešate? „ ako by sme robili niečo trestné, no my chceme iba pomôcť.
A my? Možno sme z toho smutní a prežívame to ťažko, keď nepočujeme to slovo „ďakujem ti za pomoc, ďakujem, že aspoň ty sa o mňa zaujímaš.“
Ale nezabúdajme, že Pán o nás vie, a nám sa to počíta ako dobrý skutok. A Pán nás za to iste raz odmení. Dôverujme mu.
Pridaj komentár