Ako policajt som pracoval 9 rokov v Bratislave. S kolegom sme pred desiatou večer postávali na Hlavnej vlakovej stanici, keď sa pred nami v pyžame objavili dvaja chlapci, vo veku sedem a osem rokov a prosili nás, aby sme išli k nim domov. Cestou nám rozprávali, že ich mamu doma dvaja muži znásilňujú. Vyzliekli ju donaha a ona veľmi kričala. Prosím, poďte rýchlo k nám. A tak sme privolali aj inú hliadku. Keď sme prišli na miesto, tak chlapci nám ukázali ich okno a hromozvod po ktorom zišli dolu. Nebolo to však veľmi vysoko a tak vyliezli naspäť hore. Keď sme sa ich spýtali, že čo robia, tak povedali, že už sedia a popíjajú alkohol. Ich matka nám otvorila dvere do bytu, ale povedala nám, že je všetko v poriadku, nič sa nestalo. Viem, že títo chlapci, jej deti, si to nevymysleli, ale jednoducho sa tých dvoch mužov bála. Musela ich poznať už predtým, lebo by ich do bytu nevpustila. Jediné, čo sme mohli urobiť bolo to, že sme podľa občianskych preukazov vykonali kontrolu ich totožnosti a pomocou vysielačky sme preverili, že či nie sú v pátraní.
Koľko žien, dievčat v dnešnom svete trpí dôsledkami znásilnenia. Mnohé o tom nechcú hovoriť ani pred políciou, lebo majú strach z pomsty. Človek je schopný všetkého. Obetavé manželky nesú kríž často opitých manželov, avšak nie všetci z nich majú v sebe agresívnosť. Dá sa to vydržať! Takto si však budúcnosť svojho manželstva ani jedna z nich nepredstavovala. Samozrejme, že to nevedeli pred sobášom zistiť, ako budú ich partneri reagovať na rôzne pokušenia v ďalekej budúcnosti.V dnešnej dobe je viac a viac vidieť aj mnohé manželky, ktoré sa dali na alkohol. Popíjajú zarovno s mužmi. Je to smutné, keď žena, matka prepadne alkoholu alebo nejakým iným návykovým látkam.
Treba ďakovať za šťastné manželstvá v našich farnostiach, kde to vlastne funguje tak, ako to má fungovať, a to aj po niekoľkých rokoch, do konca pozemského života. Avšak v každom manželstve sa vyskytnú aj určité sklamania a nastanú hádky a pod. Nikto z nás ľudí nie je úplne bezchybný. Nemôže sa však hneď všetko riešiť rozvodom, útekom a pod. Hovorí sa: “Zasnúbila si sa s anjelom, ale do manželstva si vstúpila s ľudskou bytosťou.” A nádej je tu vlastne vždy, že sa všetko zmení k lepšiemu. Bohu je všetko možné. Len je otázne, že či vôbec veríš v Boha.
Ako dobre, keď sa rodičia modlia spolu a deti sa k nim postupne pridávajú. Nemusí ísť vôbec o dlhé modlitby a pravidelnosť je vítaná. Modlitba, to je veľká pomoc pre človeka, aby obstál ako kresťan a človek. A ďalej pravidelné prijímanie sviatostí Cirkvi. Avšak, každý z nás je schopný všetkého. Na každého môže prísť slabšia chvíľa a potom zlé a unáhlené rozhodnutia (márnotratný syn z evanjelia) a pod. Pamätajme si však, že kto veľa miluje, tomu sa aj veľa odpúšťa a kto menej miluje, tomu sa aj menej odpúšťa. V láske musíme vždy rásť, aspoň tak by to malo byť. Učme sa od Pána milovať aj tých, od ktorých naša prirodzenosť uteká. A zodpovednejšie si plňme svoje stavovské povinnosti. Dajme do toho viac lásky, respektívne vyprosujme si lásku, aby sme zachovali to, čo sme si navzájom sľúbili. Radujme sa, lebo v nás ešte nevychladla láska a zdroj tejto pravej lásky od nikoho z nás nieje ďaleko. Je to Ježiš, Boží Syn. Aj keby sa mnohé veci rúcali v našich rodinách a v mnohých iných oblastiach nášho života, nestrácajme dôveru, lebo ju čaká veľká odmena. Na povzbudenie si prečítajme knihu Jób zo Starého zákona. Srdce mi hovorí miluj a rob dobre. A to chcem, Pane, Bože môj. Amen.
Pridaj komentár