Chudobných máte vždy medzi sebou

Modlitba veľkého apoštola chudobných, arcibiskupa Dom Heldera Camaru (1909 – 1999):

Arcibiskup Dom Helder Camara bol najznámejšou osobnosťou v Latinskej Amerike. Chudobní v Brazílii videli v ňom duchovného otca a neohrozeného bojovníka za svoje práva.

Keď bol Dom Helder  vysvätený za pomocného biskupa v Riu, otvoril svoj palác všetkým, prirodzene, aj žobrákom, starým, nezamestnaným a dievčatám-matkám. Kardinál v Riu (volal sa tiež Camara) vzal si ho po slávnosti k sebe a povedal mu, že to nebolo pekné vidieť taký zmätok a nečistotu, ktorú tí chudobní priniesli do paláca. S tým treba skoncovať. Dom Helder po chvíli uvažovania sňal si z ruky biskupský prsteň a povedal svojmu biskupovi: Eminencia, pred niekoľkými dňami v priebehu biskupskej vysviacky ste mi povedali v bohoslužobnej formule: Zverujem ti najdrahší poklad Kristovej Cirkvi: chudobných! Keďže mi dnes zakazujete tento poklad, vezmite si nazad aj prsteň!

Po niekoľkých dňoch Dom Helder Camara dostal od kardinála list. Otváral ho s dojatím a strachom. Bolo to preňho prekvapenie. Kardinál mu vrátil biskupský prsteň a informoval ho, že sa pousiluje urýchliť dokončenie stavby nového biskupského sídla, preto necháva Dom Helderovi celý palác, takže bude môcť robiť s ním, čo chce…

Najlepšou bankou na tejto zemi, do ktorej sa skutočne oplatí vkladať svoje peniaze a iné cennosti, tak to je tá Ježišova banka. A jej názov je: Chudobní ľudia.

Aj svätý Vavrinec, ktorý má dnes (10. augusta) svoj deň, na rozkaz, či výzvu vrahov pápeža Sixta II. a diakonov, aby im vydal poklady Cirkvi, na jedno miesto zhromaždil všetkých chudobných a predstavil ich námestníkovi so slovami: Toto je bohatstvo našej Cirkvi! To sú naše poklady, naše šperky! Námestník sa rozzúril a nazval ho zlosynom. Rozsudok znel: bičovanie, škripec, pozvoľné upečenie!

Vavrinec, horiaci už túžbou za stretnutím sa s Kristom, odpovedal: Skrze milosrdenstvo Božie nepoznám modly a nijakého trápenia sa neľakám.

Svätý Vincent, neskôr chudobných tituloval: Naši páni! Toto však naozaj pochopí len ten človek, ktorý má skutočne milujúce srdce, respektívne má ho naplnené Ježišovou láskou. Chvála Bohu, že aj dnes takýto ľudia žijú na tejto zemi a v nebi ich poznajú. Otvorme sa Ježišovej láske, kým máme čas. Príď Pane Ježišu, so svojou láskou do našich sŕdc a nech sa ňou nechávame viesť a to za každých okolností. Teda aj  vtedy, keď sami trieme núdzu, alebo naopak, keď prekypujeme hojnosťou všetkého.  Keď sa necháme viesť Tvojou láskou, len vtedy život nájdeme.  Je krásne vidieť Ježišovu lásku v chudobných ľuďoch, ktorí ešte aj z toho mála vedia dať tým, čo to potrebujú. Nič nechcú ponechať na “náhodu”, že to za nich urobí niekto druhý. Vstávajú v spojení s Kristom a líhajú v spojení s Kristom. Samozrejme, že túto lásku môžeme vidieť aj v bohatých ľuďoch, ktorí štedro podporujú rôzne charitatívne diela a robia tak jednak verejne, ale aj v skrytosti. Je ich však ešte stále veľa takých, ktorým bohatstvo (mamona) zaslepilo oči  i srdce, a tak nevidia nič, iba seba, svoju rodinu a svoje záujmy. Zostáva nám však veriť, že aj oni z toho stromu, ako Zachej, nakoniec zlezú a postavia sa zoči-voči Kristovi, otvoria mu svoje srdcia a milosť a láska Kristova urobia svoje. Vyjadria ľútosť nad tým, ako žili doposiaľ, nad svojou hriešnou minulosťou a svoj majetok začnú používať na dobročinné ciele. Spoznajú cestu zriekania sa a neprejdú povedľa chudobného tak, že by mu niečo nedali. Chváľme nášho Boha a dôverujme Mu. Keď prídeme domov, nájdeme tam to, čoho sme sa vďaka Kristovej láske a milosti tu na zemi dokázali zrieknuť. Ba nájdeme tam oveľa viac. Zažiari nám Kristus a budeme ho vidieť takého, aký je. Amen.

S kresťanským pozdravom, Váš brat a kňaz Jaroslav.