Keď ste spolu zostarli a deti už odišli z domu, váš manželský život sa už nepočíta rokmi, ale malými radosťami, ktoré prináša so sebou každý deň. Roky prešli a nastalo ticho. Váš dom je prázdny, ale vaše srdcia sú plné spomienok aj spoločná radosť sa stala tichšou, ale na kráse jej to neubralo.
Máte sa rovnako radi ako prv. Možno ste jeden pre druhého rovnakým bremenom ako prv, ale vôbec sa nemôžete zaobísť jeden bez druhého. Prichádza obdobie, keď si už nebudete mať čo povedať. Slová už ani nepotrebujete. Váš spoločný život sa stal samozrejmosťou. Život bez toho druhého si už neviete ani predstaviť.
Keď sa jeden z vás dvoch poberie na druhý breh, bude to veľmi ťažké. Raz som videl istého muža, ako plače nad fotografiou svojej zosnulej manželky. Pred fotografiou horela svieca a počul som ho, ako vyznával: „Mal som jej častejšie prejaviť svoju lásku. Mal som si ju častejšie pohladiť.“
V starých ľuďoch driemu poklady
Niektorí starí ľudia sú skostnatení a tvrdohlaví a svoje okolie skutočne tyranizujú. Niektorí starí ľudia sa v dôsledku svojho telesného i duševného úpadku stali ťažkým bremenom. Musíme im s láskou a trpezlivo pomáhať niesť ich kríž. No v mnohých starých ľuďoch driemu poklady. musíš ich len objaviť. Nájdi si čas a pozhováraj sa s nimi! Načúvaj najmä starým ľuďom, ktorí zostali slobodní, slobodní od pochybných trendov našich čias, od neľudskostí moderného životného štýlu. Budeš žasnúť nad ich skúsenosťami, udiví ťa ich humor, ich múdrosť, ich pokoj, ich istota, mier ich srdca.
Starí ľudia vykonajú tisíce malých službičiek, za ktoré by si iným musel zaplatiť. Ukazujú cestu k pravým životným hodnotám. Svojím humorom nás často upozorňujú na to, aké malicherné je mnohé z toho, čo nás vyvádza z miery a za čím sa pechoríme.
Starí ľudia- vzácni ľudia!
P.B.
Pridaj komentár