Zdravie a choroba. Choroba a zdravie. Nemôžeme si vyberať.

Najväčšie a prvé prikázanie:
“Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým svojim srdcom, celou svojou dušou a celou svojou mysľou!”
Druhé je mu podobné:  “Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého!”

Raz sv. František pri prechádzke ulicami Assisi stretol jedného človeka, ktorý sa mu sťažoval, ako je mu veľmi ťažko milovať Pána Boha. Po chvíle putovania stretli obaja žobráka, ktorý bol slepý a ochrnutý. Sv. František dal žobrákovi zvláštnu otázku: “Povedz, miloval by si ma keby som ti vrátil zrak a uzdravil by som ťa tak, že by si mohol normálne chodiť?” A žobrák vykríkol: “Nie len to, že by som ťa miloval, ale stal by som sa tvojim sluhom cez celý zbytok môjho života!” V tom sa sv. František obrátil na svojho spolucestujúceho a povedal mu: “Vidíš, tento žobrák by ma miloval za to, že by som mu vrátil zdravie a prečo ty nemiluješ Boha za to, že ťa stvoril zdravým?”

Zdravie a choroba, choroba a zdravie. Nemôžeme si vyberať. Ktoréhokoľvek chorého človeka by som sa opýtal, že či mal možnosť si vybrať medzi ochorením a zdravím, tak by mi odpovedal celkom jednoznačne, že nie. Aj ten kto je teraz zdravý nemôže povedať, že si zdravie vybral. Keď je niekto chorý, túži byť zdravý. A keď je niekto zdravý, tak prirodzene chce byť stále zdravý. Stále však platí, že vyberať si nemôžeme. Je tu niekto väčší, ako sme my. Každý človek má možnosť poznať existenciu Boha.

Aj keď je človek nábožný môže ochorieť. Čítajme pozorne v Jóbovej knihe: Na začiatku stojí, že sa satan postavil pred Boží trón a Boh sa ho spýtal: “Všimol si si môjho sluhu Jóba? Niet mu na zemi rovného. Človek bezúhonný, úprimný, bohabojný a stráni sa zlého.” V nasledujúcom príbehu je Jób vystavený skúškam. Najskôr je zničený jeho majetok, potom dostane vredy po celom tele, až ho napokon ovláda zloba. V závere čítame, ako sa Jóbovi zjavil Boh a povedal mu: “Mlč! Som tvoj Stvoriteľ a ty si moje stvorenie.” Nato odpovie Jób: “Len z rozprávania som o tebe počul; teraz ťa však moje oči uvideli.” (Jób 42, 1 -6)

Jób sa ponosuje u Boha vo svojom utrpení, až konečne dosiahne dokonalé uctievanie Boha. Pochopí, že Boh je Stvoriteľ, a že má Boha stále a v akejkoľvek situácii uctievať.

My všetci, celá Cirkev, celé kresťanstvo, všetci svätí našej zeme musíme postupovať a skúškami, ktoré nám Boh ponúka, stále hlbšie prenikať do duchovného života. Skúšky, ktoré nám Boh v živote ponúka, sú mimoriadne dary. Kto ich prijme, postúpi, kto sa postaví na odpor, beží proti múru. Skúšky nás vedú k duchovnej hĺbke. Ak viazneme v nejakých ťažkostiach a sme chorí, a čo teraz napíšem je pre ľudský rozum nepochopiteľné, radujme sa a chváľme Pána, že nás vystavuje skúškam. Božím zámerom s nami je naša trvalá radosť a večné šťastie. Človek, ktorý si je úplne istý v tom, že ho Boh miluje, tak vie, že aj utrpenie, ktoré prichádza do jeho života, je pre jeho dobro. Boha vždy miluje a v akejkoľvek situácii uctieva. Prejavuje sa to aj na jeho skutkoch voči blížnym. Nerobí zle blížnemu, ani ho nepotupuje. Žehná a miluje. Keď niekto ochorie, nosí rúcho kajúcne. Vždy sa modlí a prosí. Pane Ježišu Kriste, nech sa stane tvoja svätá vôľa. Ako Ty chceš. Ty vieš čo je pre mňa a pre toho a toho človeka najlepšie. Ja však len prosím a ďakujem. Amen. Láska všetko vydrží, všetko znesie, skúškami sa náš duchovný život prehlbuje a približujeme sa k blahoslavenstvu.

Posilni, Pane, našu vieru. Daj nám väčšiu vieru. Vo večnosti bolesť nebude prítomná. Tešme sa na večnosť. Pán pozná počet všetkých našich dní tu na zemi. Múdrosť Božia je velice dobrá pre život človeka, učí ho rátať dni, koľko ich ešte má. Napĺňa srdce človeka Kristovým pokojom. Uvidím dobrodenia Pánove v krajine žijúcich. Nové nebo a nová zem. Vďaka ti, Pane a Bože náš. Veľká vďaka. Moje srdce sa raduje. Amen.