“Keď sa Ježiš rozhliadol po chráme, videl boháčov, ako hádžu svoje dary do chrámovej pokladnice. Videl aj akúsi chudobnú vdovu, ako ta vhodila dve drobné mince, a povedal: „Veru, hovorím vám: Táto chudobná vdova vhodila viac ako všetci ostatní. Lebo títo všetci dávali dary zo svojho nadbytku, ale ona pri svojej chudobe dala všetko, čo mala, celé svoje živobytie“ (Lk 21, 1 – 4).
V chráme boli prítomní bohatí ľudia, ale aj chudobní. V knihe Prísloví čítame: “Boháč a bedár patria dovedna, obidvaja sú dielom Pánovým” (22, 2).
“Pán robí chudobným i bohatým, ponižuje aj dvíha. Bedára pozdvihne z prachu, žobráka zo špiny dvíha, s kniežatami posadiť ho chce a dá mu stolicu čestnú” (1Sam 2, 7 – 8).
Boháčom však hrozí veľké nebezpečenstvo vtedy, keď prestávajú myslieť na chudobných ľudí. Nemyslia na iných, ktorí sú chudobní. Pán Ježiš v podobenstve o boháčovi a Lazárovi hovorí, že boháč sa po svojej smrti ocitol v pekle a prežíval tam hrozné muky. Hoci Lazárovi neurobil nič, neuškodil mu. Ale používal všetky svoje peniaze na jedlo, na pitie a na iné radovánky. Zbohatol a užíval si života. A jeho bratia tak isto.
Mať tak viac peňazí, mať väčší príjem, určite by to bodlo vhod, posplácať úvery, dlhy, ale…
Musíme sa nad tým dobre zamyslieť, lebo pre boháča je ťažké dostať sa do neba. Nášmu Pánovi je všetko možné, zvýšiť nám aj našu životnú úroveň. On vidí do nášho srdca i do našej peňaženky. Vie, že sme na tom často len tak tak. Z evanjelia sa dozvedáme, že ani tá vdova na tom nebola lepšie. Ale dostala od Pána pochvalu. Možno, že si povieme, ale z pochvaly sa nenajem, alebo nesplatím mesačnú čiastku banke. Je to pravda, ale prosím Vás, nikdy nesmieme strácať nádej. Máme si myslieť, že potom už tej žene – vdove nikto nepomohol. A ja som si istý, že neumrela od hladu a ani od smädu. Vždy sa nájdu dobrí ľudia, ktorí pomôžu. Pán aj na svojich služobníkov dopúšťa, že trú núdzu, tak ako to opisuje vo svojom liste aj apoštol Pavol: “Viem žiť skromne a viem aj oplývať. Všade a všetko som sa už naučil: byť sýty aj hladovať, mať hojnosť i núdzu trieť” (Flp 4, 12). A potom mu dobrí ľudia pomohli. Aj nám sa žiada učiť sa so všetkým žiť. Dôveruj Pánovi. Veci sa ešte neraz môžu zmeniť.
“Požičiava Pánovi, kto sa nad chudákom zľutúva a on mu jeho dobrodenia odplatí” (Prís 19, 17). “Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste to urobili” (Mt 25, 40).
Nie len nadobudnuté bohatstvo, či reálne veľké príjmy, spojené so sebectvom a egoizmom, ohrozujú spásu človeka, ale už aj samotná túžba po bohatstve je nebezpečná. “Lebo tí, čo chcú zbohatnúť, upadajú do pokušenia a osídla a do mnohých a nezmyselných a škodlivých žiadostí, ktoré ľudí ponárajú do záhuby a zatratenia. Lebo koreňom všetkého zla je láska k peniazom; niektorí po nich pachtili, a tak zablúdili od viery a spôsobili si mnoho bolesti” (1Tim 6, 9 – 10).
“Lepší je bedár, ktorý chodí vo svojej bezúhonnosti, ako boháč, ktorý (neopúšťa) svoje krivolaké chodníky” (Prís 19, 1).
Pán Ježiš si všimol chudobnú vdovu a v jej srdci mal zaľúbenie. Táto žena netúžila po bohatstve a ani nestrácala nádej. Jej skutok, že dala všetko, nebol počinom zúfalstva, ale hlbokej viery v Boha. Totiž Ježiš vidí najlepšie do srdca každého človeka. Jemu je všetko odkryté. Nikto pred ním neskryje svoje peniaze, ktorými nikomu nepomohol.
Mnohým boháčom stretnutie s Pánom Ježišom veľmi pomohlo, a boli uzdravení. Hovoríš: “Som bohatý, zbohatol som, nepotrebujem nič” – a nevieš, že si biedny, poľutovaniahodný, chudobný, slepý a nahý. Radím ti: odo mňa si kúp zlato vyskúšané ohňom, aby si zbohatol, a biele rúcho, aby si sa zaodel a aby nebolo vidieť hanbu tvojej nahoty, i masť, ktorou si potrieš oči, aby si videl. Ja karhám a trescem tých, ktorých milujem. Buď teda horlivý a rob pokánie. Hľa, stojím pri dverách a klopem. Kto počúvne môj hlas a otvorí dvere, k tomu vojdem a budem s ním večerať a on so mnou” (Zjv 3, 17 – 20).
Pane Ježišu, prosíme ťa, pouč nás o tom, že čo máme robiť na tejto zemi, kým tu žijeme. Ty vieš čo je správne a čo naopak nesprávne. Evanjelium je pravda. Daruj nám väčšiu vieru a chceme, aby nám evanjelium, ktoré počúvame aj osožilo. Prečo by sme ho mali len poznať, vedieť, že čo je tam napísané a tým by to pre nás akoby skončilo. Život si žijeme ďalej po svojom. Či sme bohatí alebo chudobní, od každého z nás očakávaš, aby sme plnili tvoju vôľu. A tvoja vôľa je, aby sme zachovávali tvoje prikázania. Kto ma miluje, zachováva moje prikázania, to sú tvoje slová. Pomáhaj nám ich naplniť v našom živote. Zmiluj sa nad nami. Vyslyš nás. Amen.
Hromadiť si poklady tu na zemi, to je falošný zmysel, ale hromadiť si poklady v nebi, to je pravý zmysel. Blaženejšie je dávať, ako prijímať.
Pridaj komentár