Ježiš sa nestavia proti tradíciám v ktorých sa narodil. On odhaľuje plný význam zákona. Každému zákonu však rozhodný tón dávajú prikázania. Aby Božie prikázania mohli zdokonaliť človeka a jeho vzťah k Bohu, treba ich zachovávať čo najdokonalejšie.
Preto Ježiš odporúča také čnosti ako zdržanlivosť, trpezlivosť, pokoru, miernosť, chudobu. Lebo bez toho všetkého nemožno plniť prikázania dokonalým spôsobom. Naša cesta k Bohu má byť cestou lásky. Príkazy sú ako chránidlá či zvodidlá. Niekde sú tak vysoké, že nemožno za ne vidieť a preto sa zdá, že nám prekážajú.
Ako sa ja dívam na Boží zákon, na Cirkevné prikázania alebo aj na ľudské zákony. Zachovávam ich! Poznám ich! Ježiš neprišiel zákon zrušiť, ale naplniť. Ako ho On napĺňal. Len a len láskou a poslušnosťou. Jeho život bol láskou. Ježiš vložil do zákona lásku. Otcovi bol vo všetkom poslušný a v Jeho poslušnosti sa zrodila naša spása. Aj my poslúchajme Boha, poslúchajme Cirkev, zachovávajme to, čo máme zachovávať a plňme si svedomito svoje stavovské povinnosti. No skoro som zabudol dodať, robme to s láskou v srdci. Bez lásky a jej prejavov voči Bohu a blížnemu, by naša poslušnosť za veľa nestála. To by bol čistý fanatizmus. A takých čudných nás Boh predsa nechce mať.
Máme sa snažiť prakticky plniť Boží zákon, zachovávať prikázania, ktoré tam sú pre nás napísané. A napĺňať tým Božiu vôľu. Všetci máme v tomto ešte rezervy. Niekto väčšie, niekto menšie. Učíme sa celý život a snažíme sa každý deň, mesiac, rok urobiť krôčik dopredu a neobzerať sa späť. K čomu sme dospeli, toho sa už držme. Kontrolkou v našom živote je ovocie, ktoré produkujeme. Strom poznať po ovocí. Tých, ktorých vedie Tretia Božská Osoba – Duch Svätý, budú prinášať Jeho ovocie. Amen.
Pridaj komentár