Aj takúto “pochvalu” som raz dostal od jednej pani na mojom druhom pôsobisku v kňazskej službe. Čo na to povedať. Nič. Má pravdu. Ako to vedieme ľudí. Snažíme sa ich viesť tým správnym smerom, ale… A vôbec, kto je tu na zemi dobrý?
Pokýval som ramenom a zostal som ticho. Zrejme zažila nejakú negatívnu príhodu s niekym veriacim z farnosti.
Uvažoval som potom nad tým vo svojom byte. Hovorím si, však ona je vlastne rozvedená a teraz žije s iným mužom. Ako ona pôsobila na toho svojho prvého muža. Mala ho len jedného v byte. Často boli spolu pri sebe. Jedli spolu, telku spolu pozerali, spali spolu. Dovolenku trávili spolu a nedokázala ho zmeniť k lepšiemu. To že pil. A ktorý muž dnes “nepije.” Tu teraz nemyslím, že do nemoty. Nájdu sa výnimky, ale aj tí majú nejaké svoje chyby. Ona nechala svojho prvého muža a žiadny problém. A pritom mala na starosti len tohto jedného človeka a neskôr aj svojho jediného syna. Nemusela ho opustiť, mohla zostať pri ňom a až do smrti sa snažiť o jeho nápravu. Aj keď sa človek snaží pozitívne pôsobiť, ľudia si z neho ešte príklad nemusia zobrať a žijú si po svojom. Podobné niečo prežíval aj Pán Ježiš. Ukazoval len dobrý príklad, ale mnohí ľudia ho aj tak neprijali a žili si ďalej podľa seba. Pán Ježiš od nich neodišiel a snažil ich priviesť na správnu Cestu. A robil to tak až do smrti. Ani jeho potupná smrť na kríži pre niektorých nestačila, aby uverili v neho a zmenili svoj postoj k životu.
Niektorí kňazi majú vo farnosti aj 5 000 ľudí, ale aj 600. Do farnosti sú poslaní svojim biskupom s dobrým úmyslom. Slúžiť Bohu a ľuďom. Svojím kázaním, svedectvom svojho života, starostlivosťou o chorých a opustených sa usilujú napomáhať farníkom k poznaniu pravdy a dôjsť k zrelosti vo viere, nádeji a lásky. Ale niektorí ľudia si ich nevšímajú, nepočúvajú alebo práve len počúvajú, ale nekonajú. Iní hľadajú na nich chyby, aby sa potom mohli vyhovoriť, že aj kňazi tak robia alebo hovoria. A mnohých kňazov môže aj častá samota znechucovať a “otráviť.” Skutočne vám poviem, že samota je ťažká a niekedy až veľmi zaťažkajúcou skúškou. Diabol útočí a poľuje. Toto pochopia len kňazi.
Zdroj: pluska.sk
Snažím sa viesť ľudí správnym smerom, ale nedokážem byť v jednom okamihu s každým a na inom mieste zároveň. Je to vlastne na nás všetkých, čo robíme s počutým Božím slovom. Ako si ho uchovávame v srdci a ako ho vieme v pravom čase logicky aj nelogicky využiť, či použiť v prospech lásky a aj záchrany svojej duše pred príležitosťou spáchať hriech. K tomu treba aj kus “šťastia,” ale hlavne Božiu milosť. Žalmista dostal vnuknutie od Ducha Svätého a on hlasom človeka povedal vlastne za človeka: “Hneď z rána ma Pane naplň svojou milosťou,” aby som v dnešný deň nezhrešil. Amen.
Modlite sa za nás kňazov, prosíme Vás. Cirkev nás učí aj rozvedených milovať a pomáhať im niesť ich bolestný kríž. Učme sa konať podľa Božej logiky lásky a odpustenia a to budú potom farnosti. Radosť žiť. Podporujte svojich kňazov v modlitbách a milujte ich napomáhaním v dobrom. Nenechávajte ich v tom samých.
Pridaj komentár