Keď ma ľudia milujú Ježišovou Láskou.
A to sa deje vtedy, keď mi žehnajú a majú ma radi;
keď sa tešia z mojich úspechov a nezávidia mi;
sú pri mne, keď ma gniavi choroba, keď sa trápim a som znechutený;
odpúšťajú mi všetko a vždy, a nanovo mi dôverujú;
a pomáhajú mi niesť môj kríž.
Ak sa však ľudia takto ku mne nesprávajú , dá sa to vydržať. Niektorým som dokonca, ako sa hovorí „ukradnutý.“ Ako by som pre nich vôbec neexistoval a pritom môžeme mať spoločnú prácu alebo dom, či byt vedľa seba. Proste nezáujem. Ale dôležité je, aby som sa k nim správal dobre ja a záležalo mi na ich šťastí. Samozrejme, že sa nebudem za každú cenu tlačiť do ich života a provokovať ich, ale keď na nich doľahne nejaká kríza alebo budú potrebovať nejakú pomoc, pomôžem im. To je aj ľudské.
Na zemi môžeme stretnúť aj takých ľudí, ktorí ešte nezakúsili Ježišovu lásku, ale ich správanie k nám je láskavé a slušné. Majú nás radi a ochotne nám pomôžu, keď vidia že to potrebujeme. Hovoríme im: Ľudia dobrého srdca. Tešia sa z úspechu druhého človeka. Podržia človeka, keď urobil nejakú chybu . Dokážu človeku odpustiť a aj mu prakticky pomôžu. Každý človek má požiadavky dobra vpísané do svojich bytostných štruktúr. Pre veriaceho človeka sú skutky lásky realitou každodenného života. Aspoň by to tak malo byť. V praktizovaní lásky na tejto zemi to však nie je vždy jednoduché. A za každých okolností to sami ani nedokážeme. Potrebujeme Božiu milosť a pomoc Ducha Svätého. Matka Tereza z Kalkaty si to veľmi dobre uvedomovala a každý deň začínala pred Bohostánkom v kaplnke, kde sa modlila. Aby bola jej viera celý deň činná skrze lásku, prosila Pána Ježiša o požehnanie a milosť. Denne prijímala Pána v Eucharistii a túžila žiť v pokoji so všetkými ľuďmi. Viera, láska, mier a pokoj. A výsledok jej života všetci dobre poznáme. Jej život je známy a uznávaný v každej kultúre a v každom náboženstve na zemi. Prečo? Pretože milovala Boha a ľudí Ježišovou láskou. Všetci veriaci v Krista majú byť vo svete (na ulici, vo farnosti, v krajine) činní skrze lásku. Ak sme aj obdarovaní mnohými charizmami a darmi, hovoríme tiež mnohými svetovými jazykmi a zastávame popredné miesta v Cirkvi a vo verejnej správe, ale vo svojich životoch nenesieme ovocie lásky a iné plody Ducha Svätého, tak sme z Kristovho učenia a z jeho života nič nepochopili a len sa nadúvame vo svojej pýche. Božia milosť nás však všetkých nasleduje, či sme veriaci alebo neveriaci, a svätosť od nikoho z nás nie je ďaleko. Pyšné srdce sa však Bohu protiví, ale pokornému dáva svoju milosť. To protiví neznamená, že Boh takého človeka nemiluje. Pán je trpezlivý s každým hriešnikom a čaká na okamih, keď jeho srdce bude pripravené prijať jeho milosť. Boh chce, aby všetci ľudia boli spasení. Všetci sme povolaní k svätosti života. Často stačí jedna slza pokánia, priznať si svoje chyby a vyznať sa z nich v spovednici, aby sa z hriešnika stal svätec. Povzbudzujme sa navzájom k praktizovaniu evanjelia v našich životoch. Viera nech je činná skrze lásku. Toto by sme si mali pripomínať každý deň.
Prichádzajme často na audienciu k nášmu Pánovi do kostola, ktorý tam na nás čaká a túži nám vyplniť každé naše prianie, či želanie. Večné svetlo v každom kostole pripomína, že On je tu, stojí na stráži deň a noc, bez prinútenia a nenudí sa. Zostáva tu pre človeka, pre kňaza, aby zaplnil prázdnotu jeho srdca, aby ho potešil svojou prítomnosťou.
Chcem milovať Pána Boha celým srdcom, celou svojou dušou a celou svojou mysľou a blížneho svojho, ako seba samého. Príď Duchu Svätý a nauč ma milovať ľudí Ježišovou láskou. Pomôž mi povzniesť sa nad všetky krivdy a nelásku, a posilňuj vieru v mojom srdci. Príď Duchu Svätý a posväcuj môj život. Používaj si ma ako chceš, veď Tvoj plán je pre mňa ten najlepší. Zachovaj si ma vo svojej láske a chcem niesť Tvoje ovocie vo svojom živote, prosím. Amen.
Pridaj komentár