Z Biblie je nám dobre známa postava otca Abraháma, ktorý mal syna Izáka.
Izák v dome svojho otca vyrastal, rástol v muža. Abrahám si začal uvedomovať, že mu bude potrebné nájsť ženu. Postarať sa o ženbu syna bolo otcovou povinnosťou a právom. V tejto krajine sa pohybuje veľa žien, ale jemu treba nájsť inú ženu, ako z týchto kanaánskych dcér, medzi ktorými bývam.To sa nesmie stať, aby sa zamiloval do niektorej z týchto žien. Treba v tejto veci začať konať, kým je čas.
A tak si zavolal svojho najstaršieho sluhu v dome, ktorý bol správcom všetkého jeho majetku a povedal mu: Môj syn Izák potrebuje ženu, ale nesmieme dovoliť, aby to bola žena z kanaánskych dcér. Preto pôjdeš do mojej vlasti a k mojim príbuznym vybrať ženu pre môjho syna. Dobre. A prekvapený sluha mal otázky. Kto som ja, aby som vedel vybrať ženu pre tvojho syna Izáka? A vôbec, ako budem vedieť, že ktorú ženu mu mám priniesť, veď je tam x-žien? A čo ak tá žena nebude chcieť ísť so mnou do tejto krajiny? Mám potom zaviesť tvojho syna naspäť do krajiny, z ktorej si sa ty vysťahoval?
Čo nato Abrahám. Odobral sa na chvíľu do samoty a modlil sa. A keď sa napokon vrátil k sluhovi, povedal mu: Neopováž sa ta zaviesť môjho syna späť? Teraz choď v pokoji do mojej vlasti a urob ako ti hovorím. Anjel od nášho Pána Ti ukáže, ktorú ženu s pomedzi všetkých žien máš priniesť môjmu synovi Izákovi. Abrahám vo všetkom dôveroval Bohu a Pán ho požehnával, aj jeho dom. A sluha zobral z tiav svojho pána desať tiav a rozličné drahocennosti svojho pána a išiel. Vybral sa do Mezopotánie, do Nachorovho mesta.
Abrahám sa neustále modlil na tento úmysel a vedel, že Pán sluhovi v Mezopotánii pomôže a všetko dobre dopadne. Aj sluha sa modlil: “Pane, Bože Abraháma, môjho Pána! Daj mi dnes šťastie a preukáž láskavosť môjmu pánovi Abrahámovi! Modlili sa. Taká otázka pre dnešných otcov: Vaše deti pred vami vyrastajú, stávajú sa dospelými ľuďmi. Modlíte sa k Bohu a prosíte o pomoc pre svoje deti, aby si našli vhodných životných partnerov do manželstva, zo správnymi a zdravými životnými hodnotami a s vierou v pravého Boha v srdci? Alebo si poviete: To je ich vec. Koho si nájdu, toho budú mať?
Sluha, keď po dlhej ceste prišiel do Mezopotánie, zamieril si to k vodnému prameňu, k napájadlám a takto sa modlil: „Pane, Bože Abraháma, môjho pána! Daj mi dnes šťastie a preukáž láskavosť môjmu pánovi Abrahámovi! Hľa, stojím pri vodnom prameni a dcéry ľudí (tohoto) mesta prichádzajú naberať vodu! Nech deva, ktorej poviem: „Nachýľ svoj džbán, aby som sa napil!“ a ona povie: „Napi sa a napojím aj tvoje ťavy,“ bude tá, ktorú si určil svojmu služobníkovi Izákovi a podľa toho poznám, že si preukázal láskavosť môjmu pánovi.“
K prameňu so džbánom na pleciach prišla dievčina menom Rebeka. Deva bola veľmi pekná zjavom, panna, ktorá ešte nepoznala muža. Zostúpila k prameňu, naplnila svoj džbán a vyšla hore. Sluha jej bežal v ústrety a povedal: „Dajže sa mi napiť trochu vody zo svojho džbána!“ Ona odvetila: „Napi sa, pane!“ Rýchlo si spustila džbán na ruku a dala sa mu napiť. A keď ho napojila, dodala: „Aj tvojim ťavám naberiem vody, nech sa dobre napijú!“ Rýchlo vyliala džbán do válova a opäť utekala k studni po vodu a takto naberala pre všetky ťavy, kým sluha ju mlčky pozoroval, aby zvedel, či Pán dá jeho ceste šťastný výsledok alebo nie.
A Rebeka potom sluhu priviedla do otcovho domu a predstavila ho rodičom. Sluha im vyrozprával všetko, s akým zámerom prišiel do Mezopotánie a čo sa potom odohralo, keď prišiel k vodnému prameňu. Rodičov sa potom spýtal, že či môže odviesť Rebeku do krajiny svojho pána, pre jeho syna. Všetci pochopili, že od Pána vyšla táto vec. Vezmi ju a choď! Nech sa stane ženou syna tvojho pána, ako hovoril Pán!Aj Rebeka sama chcela ísť.
Potom teda prepustili svoju sestru Rebeku i s jej dojkou, aj Abrahámovho sluhu s jeho mužmi. I požehnávali Rebeku a hovorili jej:
„Sestra naša, rozmnož sa v tisíce a desaťtisíce (potomkov) a tvoje potomstvo nech zaujme brány svojich nepriateľov!“
Potom sa Rebeka pohla aj so svojimi slúžkami, vysadli na ťavy a nasledovali muža. A sluha Rebeku vzal a odišiel.
Izák ju potom voviedol do stanu svojej matky Sáry. Vzal si Rebeku a ona sa stala jeho ženou. A tak ju miloval, že našiel útechu nad stratou svojej matky.
Rebeka bola neplodná. Izák prosil za svoju ženu Pána, a Pán ho vypočul a jeho žena, Rebeka, počala dvojičky. Keď sa deti v jej živote kopali, povedala: „Ak je to tak, prečo som takáto?“ A išla sa opýtať Pána.
Pán jej povedal: „Dva národy sú v tvojom lone a dva kmene sa oddelia z tvojho života, národ nad národom bude prevláda a starší bude slúžiť mladšiemu.“
Zaujala ma taká dôsledná starostlivosť Abraháma o svojho syna. Abrahám bol mužom modlitby a všetko riešil s Pánom. A Pán ho požehnával, jeho služobníctvo a náramne rozmnožil jeho imanie.
Ďakujem starostlivým rodičom s Abrahámovým duchom, ktorí sa modlia k Pánovi a prosia o milosť nájdenia správnych životných partnerov pre svoje deti. Samozrejme, že voľbu nechávajú na svoje dospelé deti, ale prosia, aby im Pán pomohol nájsť toho pravého a tú pravú.
Aké šťastie má syn, keď nájde dievča s mentalitou (povahou) Rebeky. Ochotnou poslúžiť, pomôcť. Jej dominujúcou vlastnosťou bola služba. S ochotou poslúžila človeku, ktorý to potreboval. Neskôr žena s podobnou mentalitou hovorí Bohu: Hľa služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova. Aj Jozef bol veľmi šťastný, že si našiel Máriu. Boh mu dal Máriu za manželku. A Mária veľmi rada slúžila Jozefovi. Manželky by mali mať takúto mentalitu služobnice. Slúžiť, nie však ako otrokyne, ale z lásky svojmu manželovi a svojim deťom.
Pán Ježiš chválil takéto ženy a osobitne prikazoval mužom, aby milovali svoje manželky. Boh požehnáva rodiny modliacich sa rodičov, načúva takýmto rodičom a koná v ich prospech.
Často však aj deti duchovne založených rodičov podľahnú trendu tohto sveta. Ich rovesníci, ktorým rodičia od Pána nesprostredkovávali potrebné milosti, sa stali ľahkou korisťou tohto sveta. Radšej sa zrieknu duchovných hodnôt, akoby mali odumrieť tomuto svetu. Čo, slúžiť! Nikdy! Svet im našepkáva: Keď budeš chodiť do kostola, nič z toho nebudeš mať. A budú od teba vyžadovať len službu. A ty tu na zemi nie si preto, aby si slúžila, ale aby si sa dala obsluhovať. Raz som tak poprosil dievčatá v jednej farnosti, že či by mi neprišli pomôcť upratať faru. A odpoveď bola nasledovná: A vy si neviete upratať po sebe. Ste tam sám. Priznám sa, že som to nečakal, ale prijal som to, že to tak má byť. Potom však prišli iné ženy, samé sa ponúkli a pomohli mi poupratovať faru.
Veľmi sa teším tomu, keď v našich farnostiach poznávam mladých ľudí, ktorí sa modlia a chvália Pána v kostole, ale aj v bežnom živote vonku. Nehanbia sa za Krista. Dokonca niektorí z týchto mladých ľudí majú rodičov síce veriacich, ale nepraktizujúcich svoju vieru. Tomuto hovorím – milosť a dar.
Mládenci, Rebeky sú aj v dnešnom svete. V niektorej oblasti zeme ich je viac a v niektorej menej. Ak však vo vašej farnosti alebo vo vašom okolí nie sú, lebo mnohé dievčatá sa dnes skutočne stratili vo svojich myšlienkach a činoch, odišli od Boha (pijú, fajčia, drogujú, potupujú rodičov, smilnia, cudzoložia) , tak treba za nimi vycestovať. Pripomeňte rodičom, aby sa v tejto veci za Vás modlili. A aj vy sami sa modlite. Sluha si myslel, že je to veľmi nereálne, čo od neho žiadal Abrahám, ale keď zažil, zakúsil pôsobenie Božej milosti, hneď zmenil názor a chválil Boha, ako nikdy predtým. Náš Pán je milosrdný a láskavý, vypočúva naše modlitby. Viera v Boha nech je na prvom mieste vo vašom rozhodovaní. Dopytujte sa na to dievča, že či chodí do kostola, či sa rada rozpráva s Pánom, ako sa správa k svojim rodičom.
Pane Ježišu, žehnaj mladé rodiny, ktoré poznajú a zachovávajú tvoje prikázania. Rozmnožuj ich potomstvo a daj im prosperitu, aby mali všetkého dostatok. Tieto rodiny sú požehnaním pre Tvoju cirkev na tejto zemi. Chráň ich pred zlým a naplň srdcia ich susedov, farníkov, láskou k nim. Amen.
Pridaj komentár