Skoro zapochyboval a zakolísal vo viere, keď videl, ako bezstarostne si žijú hriešnici.

Na prvý pohľad sa nám môže zdať, že na zemi sa neoplatí žiť čestným a statočným životom, veď práve opak, život zlý a nešľachetný sa tu odmeňuje, hriešnikom sa vedie dobre, všetkým oplývajú a majú rôzne výhody.

Keď pozoroval život, videl veľké rozdiely a neraz sa mu zazdalo, akoby proti jeho presvedčeniu, – že Boh je dobrý voči statočným a voči tým čo majú srdce čisté, – stáli udalosti a príhody každodenného života. Mal pred sebou pokušenie a bol by sa dal na cestu hriešnikov (bezbožných), keď videl ich prosperitu a šťastie. Avšak vo svetle viery vedel, a bol o tom presvedčený, že Boh je dobrý k svojim ctiteľom, ale pri pohľade na pozemskú “nespravodlivosť” skoro zapochyboval o Božej prozreteľnosti, keď videl, ako bezstarostne si žijú hriešnici. Zdalo sa mu, že Boh je nespravodlivý, neodmeňuje čnostný život a skôr nadŕža bezbožným. Preto závidel šťastie hriešnikom a neveriacim.

O kom je reč. O žalmistovi.  V 73 Žalme rieši ťažkú otázku šťastia hriešnikov a pozemského nešťastia veriacich a čnostných ľudí. Tento problém žalmista prežíva osobne, trpí a v duševných ťažkostiach a útrapách prežíva akúsi neistotu a pokušenie, až napokon pozná, že šťastie hriešnikov a neveriacich je klamné a krátke. S nábožnými a spravodlivými je Pán, čo je najväčším šťastím človeka tu na zemi. Smrťou sa všetko vyrovná, šťastie hriešnikov sa pominie a do budúcnosti nemôžu nič viac očakávať, pobožní a verní ctitelia Pána budú ustavične u Boha, On bude ich večnou odmenou.

Najprv sa mu zdalo, že je celkom zbytočné usilovať sa žiť čisto a spravodlivo, vyhýbať sa každej neresti a hriechu, premáhať a potlačovať prirodzenosť, ktorá nás láka k zlému. Žil statočne a čestne, a predsa denne zažíval nové biedy a horšie trápenia – šľahaný som deň čo deň ( verš 14). Čnosť ho neuchránila pred utrpením a nešťastím. Nasledovať hriešnikov mu však nevoňalo. Viera otcov a ich život mu v tom bránili, veril v Boha, a preto nemohol konať ináč, len ako to Boh požadoval vo svojich príkazoch.  

Premýšľal nad veľkou hádankou, trápil sa duševne, aby porozumel, prečo je to takto na svete, že veriaci a milujúci Boha poväčšine trpia a sužujú sa, kým bezbožní a nešľachetní si žijú bezstarostne a oplývajú v šťastí a bohatstve, no nepodarilo sa mu to rozriešiť.

Rozriešenie prišlo zhora. Osvietení Božím svetlom sa dozvedel nové veci – kým som, Bože, nevstúpil do tvojej svätyne (verš 17). Boh mu zjavil, že časné šťastie je len zdanlivé a menlivé, a samo v sebe neznamená nič, keď po ňom nasleduje večné trápenie sa.

Žalmista sa priznáva, že konal nemúdro, keď sa dal znepokojiť pohľadom na šťastie hriešnikov. Nevedel si dostatočne uvedomiť, že “Božie mlyny melú pomaly, ale isto,” posudzoval Božie riadenie ľudských vecí, rozhorčoval sa nad nespravodlivosťou Božou, a preto sa podobal nemým tvorom, zvieratám, ktoré nič nevedia a ničomu nerozumejú – hlúpy som bol a nechápavý a pred tebou som bol ako dobytča (verš 22).

Napokon mu Boh dáva radu, nabáda ho k dobru a k svätému životu, ktorý vedie do večnej blaženosti, kde ho napokon prijme a odmení radosťou a slávou – vedieš ma podľa svojho zámeru a nakoniec ma prijmeš do slávy (verš 24).

 Boh tu zjavuje a uisťuje svojich verných, že v prítomnom živote ich sleduje otcovskou láskou a starostlivosťou, a že v jeho zámeroch s nimi sa mu nik nevyrovná. Nakoniec ich prijme k sebe, kde s Ním budú večne žiť v sláve.

Jediným šťastím a dobrom je byť v Božej blízkosti (verš 28).

Vo svojej dôvere sa nedám ničím sklátiť, viem, že Boh riadi tento svet a najspravodlivejšie odmení každého podľa jeho skutkov. Boh je spravodlivý sudca, ktorý dobrých odmeňuje a zlých trestá. Žalmista presvedčený, že Pán ho odmení za vytrvalosť a čnostný život, bude zvestovať, ohlasovať Božie diela, Božiu lásku a starostlivosť  o nábožných a verných v bránach dcéry sionskej, čiže v Izraeli. Pri bránach sa stretávali obyvatelia miest. Pán vie o všetkom a všetko vedie podľa svojej svätej vôle. Čo Boh robí, robí najlepšie, čo Boh dopúšťa, má to svoj zmysel, pretože to všetko speje k jeho oslave.

Vytrvajme v dobrom až do konca. Nikoho nesúďme. Ani tých, o ktorých žalmista hovorí – pýcha ich ovíja sťa náhrdelník a násilnosť ich zahaľuje ako rúcho; akoby z tuku sa liahne ich zloba a vybuchuje zlomyseľnosť (verš 6 – 7) – ale skôr sa modlime jeden za druhého, aby sme ozdraveli. Veď všetci zhrešili a chýba nám Božia sláva; ale sme ospravedlnení zadarmo jeho milosťou, vykúpením v Kristovi Ježišovi. Jeho Boh ustanovil ako prostriedok zmierenia skrze jeho krv prostredníctvom viery, aby ukázal svoju spravodlivosť, lebo v minulosti prehliadal predošlé hriechy vo svojej božskej zhovievavosti, aby v tomto čase ukázal svoju spravodlivosť: že sám je spravodlivý a že ospravedlňuje toho, kto verí v Ježiša.

A ak niečo ťažké práve teraz na vás dolieha, hovorím to veľmi skromne a s úctou k vám všetkým, lebo ja som tiež slabý a mnohé veci, stavy nezvládam, povzbuďme sa slovami Písma:

Bratia moji, pokladajte to len za radosť, keď podstúpite všelijaké skúšky,  veď viete, že skúška vašej viery prináša vytrvalosť.  A vytrvalosť sa má ukázať v dokonalých skutkoch, aby ste boli dokonalí a neporušení a v ničom nezaostávali.

Blahoslavený muž, ktorý vydrží skúšku, lebo keď sa osvedčí, dostane veniec života, ktorý Boh prisľúbil tým, čo ho milujú.

Ktože vám uškodí, ak budete horliví v dobrom?!  Ale ak aj trpíte pre spravodlivosť, ste blahoslavení. Neľakajte sa ich hrozieb a neplašte sa, ale uctievajte sväto Krista, Pána, vo svojich srdciach, stále pripravení obhájiť sa pred každým, kto vás vyzýva zdôvodniť nádej, ktorá je vo vás. Robte to však skromne, s bázňou a s dobrým svedomím, aby sa tí, čo tupia váš dobrý život v Kristovi, zahanbili práve v tom, z čoho vás osočujú.  Lebo je lepšie trpieť za dobré skutky, ak je to Božia vôľa, ako za zlé.

Múdro využívajme dni a nezáviďme ľuďom okolo nás. Ak trpíme a trieme núdzu, neľakajme sa a nepochybujme o Božej dobrote. Kto vytrvá do konca bude spasený. Ježiš klope na srdce každého človeka, a ako vtedy pomáhal núdznym napr. skrze Zacheja, ktorého obrátil a urobil mužom činu, tak sa to deje aj dnes.  Sme si však vedomí aj toho, že vplyv ateizmus spôsobil u mnohých veriacich stroskotanie vo viere, a vlastne toho sa obával aj žalmista, keď videl, ako bezstarostne si žijú hriešnici. Pohodlie, prepych, drahé autá – bezstarostne si žijú aj mnohí …   Teda nemusia to byť len “neveriaci hriešnici.” Ak má niekto (napr. prezident, premiér, minister, poslanec, biskup, kňaz, veriaci a …)  pozemský majetok a vidí brata v núdzi a srdce si pred ním zatvorí, ako v ňom môže ostávať Božia láska?  Deti moje, nemilujme len slovom a jazykom, ale skutkom a pravdou. Ak urobíme zo svojho života dar, Boh sa vo veľkodušnosti prevýšiť nedá.

Blaženejšie je dávať, ako prijímať. Hriešnik si požičiava, a nevracia, lež spravodlivý má súcit a rozdáva. Vo všetkom dôverujme Kristovi. Čaká nás žiarivá budúcnosť. Amen.


0.00 avg. rating (0% score) - 0 votes
Uverejnené v Články, Slovo na dnes

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Prekvapenie pre teba
Dnes je streda 27. máj 2020
Meniny má Iveta
Modlitby k rôznym prí­ležitostiam

Cirkevný kalendár:

Augustín z Canterbury
ľubovoľná spomienka
Liturgické čí­tania na dnes
Modlitba breviára na dnes
Archí­v článkov
Myšlienka dňa:
Veľa dosiahne ten, kto miluje.

Tomáš Kempenský