Cirkev má množstvo nepriateľov, ale bude tu až do konca sveta.

Cirkev, ustanovená Kristom, je jediná: svätá, katolícka, apoštolská, jedna, založená na Petrovi. Ako Ježiš, tak i Cirkev ním založená, tvoriaca mystické telo, je pravda, život i cesta.

Cirkev je pravda, lebo jej jedinej Kristus zveril úlohu chrániť v celistvosti poklad viery. Zveril ho hierarchickej Cirkvi, t. j. pápežovi a biskupom s ním spojenými. Cirkevné slobodomurárstvo sa snaží túto skutočnosť zničiť falošným ekumenizmom, vedúcim k prijatiu všetkých kresťanských cirkví tvrdením, že každá z nich má časť pravdy. Zaoberá sa plánom založiť jednu ekumenickú univerzálnu cirkev, vytvorenú splynutím všetkých kresťanských vyznaní, medzi nimi Cirkvi katolíckej.

Cirkev je život, lebo dáva milosť a len ona má účinné prostriedky milosti – sedem sviatostí. Zvlášť ona je život, lebo jej jedinej bola daná moc plodiť Eucharistiu prostredníctvom služobného (ministeriálneho) a hierarchického kňazstva. Ježiš Kristus je v Eucharistii skutočne prítomný so svojim osláveným telom a svojim božstvom. Cirkevné slobodomurárstvo sa snaží premnohými podlými spôsobmi napadnúť úctu Cirkvi ku sviatosti Eucharistie. Oceňuje u nej len aspekt Večere, smeruje k minimalizovaniu jej sviatostnej hodnoty, snaží sa poprieť skutočnú osobnú prítomnosť Ježišovu v konzekrovaných hostiách. Preto boli postupne potlačené všetky vonkajšie znaky, ktoré sú ukazovateľmi viery v skutočnú prítomnosť Ježišovu v Eucharistii, ako je pokľaknutie, verejné adoračné hodiny, úctyhodný zvyk obklopovať svätostánok svetlami a kvetmi.

Cirkev je cesta, lebo vedie k Otcovi skrz Syna v Duchu Svätom po ceste dokonalej jednoty. Ako Otec a Syn sú jedno, tak musíte byť jedno medzi sebou. Ježiš chcel, aby jeho Cirkev bola znamením a nástrojom jednoty, lebo bola založená na uholnom kameni svojej jednoty: Petrovi a pápežovi, ktorí nasleduje Petrovu charizmu. Cirkevné slobodomurárstvo sa snaží teda zničiť základ jednoty Cirkvi podlým a úkladným útokom proti pápežovi. Zosnuje vzburu rozporov a odporu voči pápežovi, podporuje a odmeňuje tých, ktorí ho hanobia a odopierajú mu poslušnosť, podporuje kritiky a opozície biskupov a teológov. Týmto spôsobom sa búra samotný základ jej jednoty, a tak sa Cirkev stále viac trhá a rozdeľuje.

Milovaní synovia, pozvala som vás, aby ste sa zasvätili môjmu Nepoškvrnenému Srdcu a vstúpili do tohto môjho materinského útočišťa predovšetkým preto, aby ste boli ušetrení a uchránení týchto hrozných úkladov.

Vediem vás veľkej láske k Ježišovi – Pravde – tým, že z vás robím statočných svedkov viery;  vediem vás k Ježišovi – Životu – privádzajúc vás k veľkej svätosti; k Ježišovi  – Ceste – žiadajúc od vás, aby ste boli v živote jediným žitým a do písmena hlásaným evanjeliom. Učím vás milovať Cirkev. Buďte vždy pripravení k potrebám duší, buďte s veľkorysým sebazaprením ochotní poslúžiť sviatosťou zmierenia a buďte planúcim ohňom lásky a horlivosti k Ježišovi, prítomnému v Eucharistii.

Nech sa vo vašich kostoloch vrátia časté hodiny verejnej adorácie a zmierenia Najsvätejšej Sviatosti Oltárnej.

Proti temnej sile dnešného slobodomurárstva, usilujúceho sa zničiť Krista a jeho Cirkev, staviam mohutnú žiaru môjho verného kňazského šíku, aby Krista všetci milovali, poslúchali a nasledovali a jeho Cirkev aby bola stále viac milovaná, bránená a posväcovaná. V tom predovšetkým spočíva lesk víťazstva Ženy odetej slnkom a môjmu Nepoškvrnenému Srdcu sa dostáva najžiarivejšieho triumfu.

Tieto slová nájdete v tzv. Modrej knihe: Kňazom, najmilším synom Panny Márie, str. 658 – 660; Dongo (Como), 13. júna 1989, Výročie druhého fatimského zjavenia;

Cirkev sa za nás neprestajne modlí a to po celom svete. Modlime sa aj my za našu Cirkev.

Aj v tejto chvíli sa niekde na zemi slávi svätá omša a kňazi  spolu s veriacimi sa modlia:

Prosíme ťa, Otče, nech táto obeta nášho zmierenia prinesie celému svetu pokoj a spásu. Vo viere a láske upevňuj svoju Cirkev, putujúcu na zemi: tvojho služobníka, nášho pápeža Benedikta, nášho biskupa N , celý zbor biskupov, všetkých kňazov a diakonov i všetok vykúpený ľud.

Teda, modlia sa aj za nás. Aleluja. Vďaka. Cirkev sa modlí za všetkých ľudí.

Buďme vďační Ježišovi za jeho Cirkev, ktorú ustanovil na zemi pre naše dobro a pre našu spásu. Pán Ježiš povedal, že táto Cirkev tu bude do konca sveta a brány pekelné ju nikdy nepremôžu.  Nikdy apoštolom nepovedal, že o niekoľko storočí neskôr to už nebude taká svätá Cirkev, skazí sa a zanikne. A budem musieť povolať nejakého iného človeka, aby založil nejakú novú cirkev, či spoločenstvo. Toto nikde vo Svätom Písme nenájdeme napísané. Ale nájdeme tam to, čo Pán Ježiš povedal Petrovi. A ja ti hovorím: Ty si Peter a na tejto skale postavím svoju Cirkev a pekelné brány ju nepremôžu.  Tebe dám kľúče od nebeského kráľovstva: čo zviažeš na zemi, bude zviazané v nebi, a čo rozviažeš na zemi, bude rozviazané v nebi.“ A nepovedal mu, že po jeho smrti to už platiť nebude. Cirkev postavená na Petrovi tu bude do konca sveta. Pán Ježiš sa modlil, aby Cirkev stále bola len jedna. To len ľudia si zmysleli a odišli od pravej Cirkvi a začali zakladať niečo nové a samozrejme, aby to nebolo to isté, tak museli urobiť aj nejaké zmeny.  Toto už nebude platiť a pod. A takto sa to vlastne štiepi až do dnes. Stále na zemi vznikajú nejaké nové cirkvi, či kresťanské spoločenstvá.

Zostaňme verní Kristovi a jeho Cirkvi. Toto je tá pravá cesta pre nás. Zdanlivo ľahšie, ešte nemusí byť to pravé. Modlime sa však za všetkých kresťanov po celom svete. Mnohí sa vlastne už narodili do týchto rôznych cirkví a určité vedomosti a poznanie dostali práve tam. Mojim zámerom nieje týmto článkom niekoho odsúdiť  a ponížiť, to nech je ďaleko odo mňa. Pán Ježiš nás všetkých učí láske. Ak by sme lásky nemali, akoby nám osožila tá skutočnosť, že patríme do Kristovej Cirkvi. Bez lásky nám vlastne nič neosoží.

Pán Ježiš povedal: „Čomu sa podobá Božie kráľovstvo, k čomu ho prirovnám? Podobá sa horčičnému zrnku, ktoré človek vzal a zasial vo svojej záhrade. Keď vyrástlo, bol z neho strom a nebeské vtáky hniezdili na jeho konároch.“  Prilietajú naň rôzne vtáky a hniezdia v jeho korunách. Tým vlastne hovorí o mnohých národoch, ktoré môžu prísť k Bohu. V Božom kráľovstve je miesto pre všetky možné vyznania, ľudí rôznych vyznaní.

Spása je nezaslúžený dar. Ak niečo chápeme ináč, aj to nám Boh zjaví.  Ale k čomu sme už dospeli, toho sa držme!

Na jednom mieste, počas zjavenia Panny Márie sa jej deti, ktoré ju videli pýtali: Ako to, že si taká krásna? A úžasná je jej odpoveď: Som krásna, lebo milujem.  A na inom mieste sa vyjadrila, že všetci ľudia sú mojimi deťmi.

V Božom kráľovstve je miesto pre všetky typy ľudí. Ono má malý začiatok, ale na konci je obrovské. Je dobré a milé, keď sa spolu ako kresťania modlíme, ale keď sme prijali krst v katolíckej Cirkvi, praktizujme  vieru v jej spoločenstve a buďme jej poslušní. Stretol som ľudí, ktorí doslova nenávidia našu Cirkev, tak som im povedal, aby odišli od toho učiteľa, lebo kto učí nenávisti voči iným, od toho treba utekať preč. Ježiš nás všetkých učí láske a poslušnosti. Pyšné srdce sa však protiví Bohu, ale pokorným dáva svoju milosť.  Amen.

0.00 avg. rating (0% score) - 0 votes
Uverejnené v Články, Slovo na dnes

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Prekvapenie pre teba
Dnes je streda 27. máj 2020
Meniny má Iveta
Modlitby k rôznym prí­ležitostiam

Cirkevný kalendár:

Augustín z Canterbury
ľubovoľná spomienka
Liturgické čí­tania na dnes
Modlitba breviára na dnes
Archí­v článkov
Myšlienka dňa:
Veľa dosiahne ten, kto miluje.

Tomáš Kempenský