Každí z nás túži po šťastí a uspokojení a niet lepšieho miesta na dosiahnutie tohto šťastia, než je vzťah medzi manželom a manželkou. Ja som kňaz a viem čo hovorím, lebo moji rodičia majú krásny vzťah, aj keď to niekedy medzi nimi zaškrípalo a bola aj tichá domácnosť. V ich láske som sa narodil ja a ešte predtým brat a sestra. Som šťastný, že sa pred 47 rokmi vzali a Boh im požehnal nás.
Obaja rodičia by mali cítiť, že ich ten druhý potrebuje, že si ich váži a že ich miluje. Otec robí šťastnou matku a matka robí šťastného otca. Ich cieľom by nemalo byť zlepšiť toho druhého, ale urobiť ho šťastným. Táto téma by nemalo chýbať na výuke snúbencov, počas predmanželskej prípravy. UROBIŤ TOHO DRUHÉHO ŠŤASTNÝM ČI ŠŤASTNOU.
Manželstvo ťa nevyzýva, aby si menil svojho partnera k lepšiemu, ale aby si sa sám zlepšoval. Ak si myslíš, že potrebuješ iného, lepšieho partnera alebo dokonca už nikoho, nebuď prekvapený, ak tvoj partner či partnerka dôjde k tomu istému názoru, pokiaľ ide o teba.
Často sú ľudia zarmútení a nešťastní, pretože sa obkolesili múrmi izolácie. Manželstvo je miestom, kde sa môžu, ba aj musia stavať mosty pochopenia a dôvery. Každý človek potrebuje niekoho veľmi blízkeho. Každý! Niekoho, s kým môžete rozmýšľať nahlas bez toho, aby ste sa báli, že vás nepochopí. Kňaza najlepšie pochopí len kňaz, no môžu byť aj výnimky. Uvedomujem si, že aj ľudia okolo mňa potrebujú takého človeka, ktorý aj keď ich možno hneď správne nepochopí, ale aspoň si ich vypočuje bez toho, že by ich pohľad, názor vysmial alebo posunul niekde ďalej.
V skutočnosti má každé manželstvo veľkú schopnosť vytvárať radosť a uspokojenie. Bez ohľadu na to, aká bola minulosť, môžeme začať znova, na pevnom základe vzájomného pochopenia a príťažlivosti. Pocity nie sú dôležité tak, ako úprimné a blízke priateľstvo.
Ak manžel a manželka dostatočne ocenia dobré vlastnosti toho druhého a vyjadria to slovami aj skutkami, vykročili správny smerom. Musia však byť taktiež tolerantní k slabostiam toho druhého.
Manželstvo, ak je založené na vzájomnej láske a znášanlivosti naplní Boží plán do poslednej bodky.
A čo moje kňazstvo. Kto mňa urobí šťastným? Nedávno som sa rozprával s jedným otcom rodiny, mojim dlhoročným kamarátom, dôverujeme si a on mi hovoril, že kedysi chcel byť kňazom. A ja som chcel byť kedysi otcom rodiny, hovoril som mu. A to je dobré, hovoril. Každý otec je takým kňazom v rodine, vedie modlitbu v rodine, vyučuje, spieva, s deťmi navštevuje pútnické miesta a prežíva svätú omšu srdcom a k tomu učí aj deti. A kňaz v každej farnosti by mal byť takým otcom, vie odpúšťať ale aj napomenúť a mierne potrestať, nenadŕža nikomu, miluje každého farníka, obetuje sa a pod.
Ťažko je človeku samému. Viem to aj z vlastnej skúsenosti. Často v tej samote túžim po niekom, kto sa ku mne zachová priateľsky. Potrebujem to a túžim po tom. Čo však chcem, aby ľudia robili mne, mám robiť aj ja im. Snažím sa byť priateľský ku všetkým, ale ani to sa nie vždy dá.
Spomínam si na jednu pani, ktorej zomrel manžel ako hovorila, dávala by som mu aj sto korún denne, aby bol ešte so mnou na zemi. Nemohli mať totiž deti a tak zostala samá.
Pane Ježišu pošli k osamelým ľuďom niekoho, kto ich rád vypočuje a osvieži na duši. Amen.
Priateľský postoj môže zaujať každý, aj ja aj ty.
Niekedy mám chuť povedať, keď vedľa mňa prechádza človek, ktorý ma pozná, ale má tvár sklonenú alebo odvrátenú iným smerom, aby ma nevidel, že kde má psa. A keď by sa spýtal, že akého, tak by som povedal, že ten by sa aspoň pozrel alebo zaštekal. Sväté Písmo síce hovorí o tom, že akí budú ľudia v posledných dňoch, a to: sebeckí, chamtiví, chvastaví, pyšní, rúhaví, neposlušní voči rodičom, nevďační, bezbožní, bezcitní, nezmierliví, ohovárační, nezdržanliví, suroví, bez lásky k dobru, zradní, bezhlaví, nadutí, milujúci viac rozkoše ako Boha; budú mať výzor nábožnosti, ale jej silu budú popierať.
ALE JA NECHCEM ABY TO BOL ZA NAŠICH ČIAS. Chcem aby sme boli k sebe navzájom priateľský a láskavý. Vždy ochotný zaujať priateľský postoj. Amen.
Pridaj komentár