Takúto otázku položil svojej maminke šesťročný Vilík, keď počul o vražde a zažil zdesenie dospelých. Maminka mu odpovedala: “Boh nestvoril ani jedného vraha. Boh stvoril ľudí a niektorí z nich sa stali vrahmi. Nie je to však jednoduché, aby človek bol dobrý a zostal dobrým. I ty si niekedy zlý, tak už vieš, ako to je.”
Na to Vilík: “Ale ja vôbec nechcem byť zlý a predsa občas som. Akoby to prišlo nejak samo od seba.”
Maminka pokračuje: “Zlo je v človeku schované vo vnútri a keď sa nepotlačuje , tak stále rastie, až sa z človeka stane zločinec. Každý sa môže stať zločincom.”
Vilík premýšľa a premýšľa. Po chvíli povie: “A prečo Boh nestvoril svet tak, aby v ňom slovo “zlý” vôbec nebolo?”
Náboženské otázky detí sú často “konečné,” teda otázky, na ktoré ani my nevieme odpovedať. Vďaka deťom zisťujeme, že v náboženských otázkach pestujeme “pštrosiu politiku,” hlavu do zeme a vyhýbame sa životu i Bohu. Deti sa tak môžu stať pre dospelých podnetom, aby sa tak nanovo snažili poznávať svoje náboženstvo v ktorom sa narodili a v ktorom žijú.
Niekedy rodičia, zvlášť tí, ktorí nepraktizujú svoju vieru, radšej deti prihlásia v škole na etiku, aby sa tak doma vyhli otázkam o viere v Boha, zo strany svojich detí.
Boh nestvoril vrahov?
Boh nás stvoril z lásky. Ak by nás nemiloval, tak určite by nás nestvoril.
A čo hovorí prvá tehotná žena na zemi Eva po pôrode svojho prvého dieťaťa: “Získala som človeka od Pána.” (Gn 4, 1) A práve tento jej prvý syn Kain sa stal prvým vrahom na zemi. Zabil svojho brata Ábela. Boh nechcel aby Kain vraždil. On to urobil zo závisti. Každý sa môže stať zločincom. Aj ten sväto žijúci človek sa v jednom okamihu môže stať veľkým hriešnikom.
My všetci sme od Pána. Naše matky nás získali od Pána. A rodičia pri našom krste, keď nás obetovali Pánovi hovorili: “Bože žehnaj naše dieťa, aby jeho život bol tebe na slávu, jemu na spásu, nám na radosť a svetu na osoh.”
Žiadali dobro pre nás, požehnanie od Pána. Aká je realita nášho života?! K čomu nás to viac ťahá, k dobru či k zlu. Potrebujeme Božiu milosť, aby sme robili len to, čo sa Bohu páči. A ako sa teraz cítiš – si viac Božím dieťaťom alebo obyčajný sveták.
Príbeh použitý z knihy: “Deti sa ptají na Boha.”
Pridaj komentár