Jedno z detí formulovalo ďalšiu zaujímavú myšlienku:
“Keď niekto zlý príde do neba, je to pre neho peklo, pretože sa zrazu ocitne medzi samými dobrými ľuďmi.”
Pri všetkej komickosti tohto výroku trafilo dieťa kliniec po hlavičke: “zlý človek sa najprv musí stať dobrým, aby sa mohol v nebi radovať!”
Kresťania, ktorí sa usilujú o dobro, často vidia okolo seba ľudí, ktorí si toho veľa dovoľujú a žijú svoj život len pre túto zem. Áno, zem je krásna a aj život na zemi je krásny, ale to ešte neznamená, že si tu môžeme robiť čo chceme. Náš život na zemi je len do času, je chvíľkový a tak sa tu ešte nájdu ľudia, ktorí zmýšľajú nebesky. Myslia na večný život a odriekajú si hriešne svetské pôžitky.
Naozaj zlo robí ľudí šťastnými?! Možno im prináša chvíľkové výhody, ale šťastie, po ktorom človek v hĺbke srdca túži, im priniesť nemôže. A keď… keď “majú radosť z toho, že robia tieto zlé veci” (napr. opíjajú sa, smilnia, cudzoložia, kradnú, drogujú, hrešia a dvojzmyselne hovoria a pod. ), nech ju majú. Nie je to nakoniec nič iné ako “večné peklo”, “nebo zlých.”
Zlí sa musia stať dobrými, inak nemôžu prísť k Bohu. Ako sa môžeme stať dobrými?! Iba Boh nás môže urobiť dobrými. Ak mu to samozrejme dovolíme. “Nechať pôsobiť Boha” však nesmie byť chápané v tom zmysle, že “ja sám už nemusím nič robiť, veď Boh urobí všetko za mňa.” Ak ma chce mať dobrého, tak nech si poslúži. To nie.
Naopak, možnosť a skutočnosť, že Boh pôsobí v ľuďoch a skrze nich, nás vedie k tomu, aby sme robili všetko preto, aby sa Boh v nás i okolo nás prejavil ako starostlivý a dobrý Otec.
Pridaj komentár