Poznáme svoju úbohosť a vtedy skôr vidíme v ľuďoch Krista.

Pochválený buď Ježiš Kristus.

„Až príde Syn človeka vo svojej sláve a s ním všetci anjeli, zasadne na trón svojej slávy. Vtedy sa pred ním zhromaždia všetky národy a on oddelí jedných od druhých, ako pastier oddeľuje ovce od capov. Ovce si postaví sprava a capov zľava. Potom Kráľ povie tým, čo budú po jeho pravici: “Poďte, požehnaní môjho Otca, zaujmite kráľovstvo, ktoré je pre vás pripravené od stvorenia sveta.  Lebo som bol hladný a dali ste mi jesť; bol som smädný a dali ste mi piť; bol som pocestný a pritúlili ste ma; bol som nahý a priodeli ste ma; bol som chorý a navštívili ste ma; bol som vo väzení a prišli ste ku mne.” Vtedy mu spravodliví povedia: “Pane, a kedy sme ťa videli hladného a nakŕmili sme ťa, alebo smädného a dali sme ti piť? Kedy sme ťa videli ako pocestného a pritúlili sme ťa, alebo nahého a priodeli sme ťa? Kedy sme ťa videli chorého alebo vo väzení a prišli sme k tebe?” Kráľ im odpovie: “Veru, hovorím vám: Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili.” Potom povie aj tým, čo budú zľava: “Odíďte odo mňa, zlorečení, do večného ohňa, ktorý je pripravený diablovi a jeho anjelom! Lebo som bol hladný, a nedali ste mi jesť; bol som smädný, a nedali ste mi piť; bol som pocestný, a nepritúlili ste ma; bol som nahý, a nepriodeli ste ma; bol som chorý a vo väzení, a nenavštívili ste ma.” Vtedy mu aj oni povedia: “Pane, a kedy sme ťa videli hladného alebo smädného alebo ako pocestného alebo nahého alebo chorého alebo vo väzení a neposlúžili sme ti?” Vtedy im on odpovie: “Veru, hovorím vám: Čokoľvek ste neurobili jednému z týchto najmenších, ani mne ste to neurobili.” A pôjdu títo do večného trápenia, kým spravodliví do večného života“ (Mt 25, 31 – 46).

Žiť život vo viere v Krista tu na zemi znamená pre nás neostávať ľahostajní voči potrebám našich spolupútnikov. Keď prvý krát Ježišovi súkmeňovci počuli tieto slová, o príchode Syna človeka vo svojej sláve, tak to boli pre nich predovšetkým slová motivačné, aby neustali v láske voči blížnemu. A boli dobrí k ľuďom a to bez rozdielu, zvlášť voči tým, ktorým niečo chýba alebo trpia. Ujímali sa ich, akoby pomáhali samému Kristovi. A kto by nepomohol Kristovi v núdzi? Kto by nesedel pri lôžku v ktorom by ležal trpiaci Kristus? Boli to pre nich nové výzvy: Vidíte človeka v núdzi, tak mu jednoducho pomôžte. Navštívte chorého, poteší ho to. Zaujímajte sa aj o väzňov, navštívte ich, keď sa vám to dá. Pomôže im to. Človeka pocestného, prijmite do svojho domu. Smädnému dajte piť a hladnému jesť. Bratia a sestry, tieto výzvy sú adresované aj nám, v súčasnom svete. Je múdre sa do nich vžiť a podľa nich konať. V praktizovaní Kristových slov sa napĺňa aj naša spása. A Kristove slová sú aj tieto: Naplnil sa čas a priblížilo sa Božie kráľovstvo. Kajajte sa a verte evanjeliu. Človek možno rád pomáha blížnym, ale už nerád počúva o tom, že sa má vyznávať     z hriechov. Ale Kristus nás učí pravdivo o Božom kráľovstve a chce, aby sme ho poslúchali aj v tejto veci a usilovali sa mať srdcia čisté. Keď nie je človek čistý a nesie na sebe skutky tela – ovocie tela, tak sa má očistiť. A tu už oslavujeme Kristovo milosrdenstvo za sviatosť zmierenia, ktorú nám odovzdal. Je to veľký dar. S vďačnosti Kristovi za túto sviatosť sa nám otvára aj srdce pre potreby blížnych. Poznáme svoju úbohosť a vtedy skôr vidíme v ľuďoch Krista.

Ťažko mi bolo vidieť Krista v pacientovi na nemocničnom lôžku, ktorý mi svojim jazykom neustále vytýkal, že načo tam chodím.  Že meškám a čo keby umreli a podobne. To je strata času, čo robím a podobne. Prichádzal som na tú izbu kvôli pacientovi, ktorý ležal na izbe s ním a boli tam na izbe ešte ďalší traja muži – pacienti, ale tí boli ticho.  O pár týždňov na to, som bol svedkom niečoho nevídaného.  V noci som z auta v jednej uličke v Brezne videl na zemi ležať muža a druhý muž sa mu snažil pomôcť a evidentne s ním nevládal. Tak som zastal, vyšiel z auta a šiel som pomáhať. A na moje prekvapenie ležal na zemi ten “krikľúň” z nemocničnej izby. Spolu sme ho zdvihli  na nohy, bol trošku doudieraný a spýtal sa ma, že prečo som zastal. Hovorím mu, že ja som nevedel, že ste to vy, ale zastal som preto, lebo som videl na zemi ležať človeka, ktorý potrebuje pomoc. Jeho výraz tváre bol úplne iný, ako ten, ktorý si pamätám z nemocnice. Vtedy mi už bolo ľahšie vidieť v ňom Krista.

Ono to  nie je jednoduché, vidieť v každom človeku Krista, že. A to aj v trpiacom, lebo aj on môže mať zlý zámer s vami. A mnohokrát aj sám robím to, čo sa Bohu nepáči. Je vo mne Kristus vtedy, keď hreším?  Alebo ma pýcha ovíja sťa náhrdelník, je vo mne Kristus? Musím sa nad tým všetkým zamyslieť. Veď ma, Bože, moja spása. Príď Duchu Svätý a usmerňuj ma podľa Kristovho slova, iba vtedy to bude všetko správne, keď mi budeš pomáhať. Prosím, prosím, prosím.

S prianím všetkého dobrého od Pána Váš brat Jaroslav.