Otec, odprosujúc Boha

Jób a jeho deti.

„V krajine Hus žil istý muž, menom Jób. Bol to muž dokonalý a statočný, bál sa Pána    a chránil sa zlého. Narodilo sa mu sedem synov a tri dcéry. Jeho synovia často robili hostiny, každý v určitý deň vo svojom dome, a pozývali aj svoje tri sestry, aby s nimi jedli a pili. No len čo uplynuli dni hodov, Jób si ich dal zavolať a obradne ich očisťoval. Vstal včasráno a podľa ich celkového počtu prinášal zápalné obety. Lebo Jób hovorieval: „Možno, že moji synovia zhrešili. Možno, že vo svojom srdci urazili Boha.“ A tak to Jób robil neprestajne“ (Jób 1,1 – 2, 4 – 5).

Jób mal veľkú starosť o svoje deti a osobitne po tej duchovnej oblasti. Aby neurážali Boha. Rodičia by mali predovšetkým duchovné hodnoty odovzdávať svojim deťom. Odovzdať im bohatstvo a peniaze napokon môže všetko pokaziť. Veď človek má len jeden život tu na zemi a jednu dušu a honosenie sa bohatstvom mu k spáse nijak nepomôže. Aby duša dosiahla blaženosť v nebi, tak to sa nedá urobiť výmenou za nejaké bohatstvo. Daruj nám, Pane, pravú múdrosť a posilni našu vieru. A rodičom prajem takú chuť bdieť nad svojimi deťmi, vysvetľovať im veci, modliť sa za deti. Jób sa už zavčas rána modlil a prinášal zápalné obety. My tu máme dar svätej omše a to je Zmierna obeta za naše hriechy. Rodičia dôverujúci Kristovi praktizujú účasť na nedeľnej svätej omši a v prikázané sviatky, a modlia sa spolu so svojimi deťmi a niekedy aj bez nich. Zvlášť v týždni, keď matky prichádzajú na svätú omšu a v srdci tam prinášajú aj svoje deti. A prosia: Odpusť, Pane, deťom, keď zhrešili. Zmiluj sa nad nimi. Zachráň ich. A keď je v kostole prítomný aj otec, a úprimne sa modlí za svoje deti, tak to je veľká sila, takáto modlitba. Pán dáva požehnanie rodine a veľa milostí.

5.00 avg. rating (97% score) - 2 votes
Uverejnené v Články

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Prekvapenie pre teba
Myšlienka dňa:
Anjeli sú sprievodcami na našej ceste a hovoria nám: "Boh je blízko a ty si ponorený do jeho uzdravujúcej a láskyplnej prítomnosti."

Anselm Grun