Pondelok po 1. adventnej nedeli

“Keď Ježiš vošiel do Kafarnauma, pristúpil k nemu stotník s prosbou: „Pane, sluha mi leží doma ochrnutý a hrozne trpí.“ On mu povedal: „Prídem a uzdravím ho.“
Stotník mu odpovedal: „Pane, nie som hoden, aby si vošiel pod moju strechu, ale povedz iba slovo a môj sluha ozdravie. Veď aj ja som podriadený človek a mám pod sebou vojakov. Ak daktorému poviem: „Choď!“ – ide; inému: „Poď sem!“ – tak príde; a svojmu sluhovi: „Urob toto!“ – on to urobí.“ Keď to Ježiš počul, zadivil sa a tým, čo ho sprevádzali, povedal: „Veru, hovorím vám: Takú vieru som nenašiel u nikoho v Izraeli. Hovorím vám, že prídu mnohí od východu i západu a budú stolovať s Abrahámom, Izákom a Jakubom v nebeskom kráľovstve.” (Evanjelium podľa Matúša − Mt 8, 5 – 11)

Hoci bol len sluhom, stotník si ho obľúbil. Keď sluha ochorel, stotník urobil všetko preto, aby vyzdravel. Nestrácal nádej a vyhľadal Ježiša. Vo svojom srdci bol rozhodnutý urobiť všetko to, čo mu Ježiš povie, aby urobil. V Kafarnaume bolo veľa ľudí, ktorí Ježiša len počúvali, ale stotník takým človekom nechcel byť. Len počúvať a neuskutočňovať.
Urobiť rozhodnutie pred svätou spoveďou, počas spovede a po svätej spovedi, že už nikdy viac ten hriech nespácham, to je dôležité ako pre moje duševné i telesné zdravie. Byť človekom, ktorému je to jedno, keď hriech krátko po spovedi znovu spácha, ja takým človekom nechcem byť už niekoľko rokov. Práve naopak, chcem si čo najdlhšie zachovať srdce čisté. A nie je to len o Advente, či pôstnom období, ale o celom liturgickom roku.
Spomínam si tak živo na chvíľu s pred niekoľkých rokov, keď som ležal na zemi od krku až po päty ochrnutý. Bolo to na parkovisku u sestričiek krátko po svätej omši, ktorú som u nich slávil. Poľadovica na ceste a mne nohy vyleteli dopredu, spadol som na hlavu a keď som sa prebral, necítil som si vôbec telo. Našťastie po chvíli sa mi začala vracať citlivosť do končatín a mohol som vstať. Ľudia z okien na mňa pozerali a pýtali sa ma, že či som v poriadku, kývol som, že áno. Potom som bol aj na CT-ečku a napísali mi do správy o vyšetrení, že v hlave nič nie je. Chvála Bohu, hovorím si. Vďaka ti, Ježišu. Ježiš ma uzdravil.

Ak človek s pomocou Ducha Svätého začuje o Ježišovi, uverí v Ježiša a prijme Ježiša za svojho Spasiteľa – Božie slovo nás učí – že taký človek získal život! Viď stotník z dnešného evanjelia, jeho sluha…, dôverujem ti Ježišu.
“Kto má Syna, má život; kto nemá Syna, nemá Boží život.” (1 Jn 5, 12) Počas svojho verejného účinkovania nás o tom učil sám Ježiš: “A večný život je v tom, aby poznali teba, jediného pravého Boha, a toho, ktorého si poslal, Ježiša Krista.” (Jn 17, 3)
Sväté meno Ježiš má moc nad chorobami…, má moc nad prekliatiami…, má moc nad smrťou…, má moc nad silami zeme…, má moc nad silami temna…, má moc nad ľudstvom, nad ľuďmi všetkých krajín. Vzývaj s bázňou sväté meno Ježiš. Vyslovuj ho za sebou vo svojej izbiedke. Neboj sa toho, s vierou pros Ježiša. On je pri tebe a pomáha ti.
Ježiš prebýva s nami v Najsvätejšej Sviatosti, aby mohol byť našim životom, lekárom aj liekom proti chorobám pokazenej prirodzenosti. Navštevujem Ježiša, venujem mu aspoň niekoľko minút času, prijímam ho v Eucharistii a On sa stará o mňa, hoci som biedny a úbohý.

5.00 avg. rating (96% score) - 1 vote
Uverejnené v Slovo na dnes

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Prekvapenie pre teba
Dnes je nedeľa 15. september 2019
Meniny má Jolana
Modlitby k rôznym prí­ležitostiam

Cirkevný kalendár:

Sedembolestná Panna Mária
slávnosť
Liturgické čí­tania na dnes
Modlitba breviára na dnes
Archí­v článkov
Myšlienka dňa:
Boh Otec nechal masy vôd zeme zhromaždiť na jedno miesto a nazval ich"maria"-moria. On pozbieral tiež prúdy milosti do jedného vyvoleného stvorenia a tomuto dal meno Mária.
(sv. Grignon)