V evanjeliu čítame o udalosti, ktorá sa odohrala vo farizejovom dome. Istá žena – hriešnica, keď sa dopočula, že Ježiš je vo farizejovom dome, tak priniesla alabastrovú nádobu s voňavým olejom, s plačom pristúpila zozadu k jeho nohám, začala mu slzami máčať nohy a utierala mu ich svojimi vlasmi, bozkávala mu ich a natierala voňavým olejom.
Plakala pred Ježišom. Bolo to všetko veľmi úprimné a na nič sa nehrala. Bola si plne vedomá svojej hriešnej minulosti a veľmi sa hanbila. Uvedomovala si, že nikto iný ju nemôže zachrániť, iba Ježiš. Zatiaľ čo farizej a mnohí iní ľudia okolo, o tom ešte neboli presvedčení. Nemali ešte vieru v neho.
Slzy pokánia. Ježiš vedel, že kto sa ho to dotýka a tu si teraz predstavme obraz, ktorý máme v našich kostoloch – Milosrdný Otec. Je to obraz k Roku Milosrdenstva. Utrápený človek sa ocitá na Otcových pleciach. A čo urobí Ježiš s touto ženou, odpúšťa jej všetko a obrazne ju takto berie na svoje plecia. Nikto nemal odvahu Ježišovi nahlas oponovať. Prečo si jej to dovolil. Nevieš, že o akú ženu sa jedná. A takto to robí Ježiš aj dnes. Berie úprimne ľutujúceho, kajúceho a plačúceho hriešnika na svoje plecia. A môže to byť aj človek, ktorý nám nejakým spôsobom veľmi ublížil. Aká by bola naša reakcia. Mysleli by sme si to, čo farizej. Že Ježiš o tom človeku nevie nič. Verím, že chceme byť všetci pokornými a milujúcimi ľuďmi. Podľa Ježišovho srdca. To pre nás znamená, že sme odpustili všetkým svojim vinníkom a úplne všetko. Áno, je to veľmi potrebné a Ježiš to od nás chce. Neomeškaj sa s odpustením, urob to hneď a zaraz. Kto veľmi miluje Ježiša, odpúšťa svojim vinníkom a bude mu odpustené.
Úprimná(é) slza(y) pokánia. V nemocnici som neraz videl zdatných chlapov plakať. Áno, Ježiš má vždy záujem o človeka. A o každého. Klope na srdce a čaká. Čaká na naše pozvanie. Ježišovi sa páči naše pozvanie.
Modlime sa za obrátenie hriešnikov. Plačme sami nad sebou a Jeruzalemským matkám Ježiš povedal: … a nad svojimi deťmi. Keď sa kajúcnici počas individuálnej spovede vyznávali zo svojich hriechov, tak spovedník – kňaz, Ján Mária Vianney, plakal a pýtali sa ho: Prečo plačete, otče! A jeho odpoveď bola nasledovná: Keď vy neplačete. Pane Ježišu, prosíme ťa aj o dar sĺz. Keď ešte nevieme plakať, tak aspoň buďme úprimní v ľútosti.
Akýkoľvek ťažký hriech si spáchal a keď sa aj neraz opakoval v tvojom živote, vždy však môžeš prísť k Ježišovi, aj so slzami v očiach, s prosbou o odpustenie. A aká bude jeho reakcia na teba. Keď uvidí v tvojom srdci úprimnú ľútosť, zoberie ťa na svoje plecia a zanesie ťa k svojim bratom a sestrám. Tam budeš znovu v bezpečí a bude ti dobre.
S kresťanským pozdravom Jaroslav. Všetko dobré Vám prajem, drahí bratia a milé sestry. Vzdávajme vďaky, Pánovi, Bohu nášmu. Amen.
Pridaj komentár