Veľmi živo si spomínam na tú poslednú voľbu pápeža v roku 2005. Keď sa vtedy konalo konkláve, tak som si v duchu hovoril, ale aj nahlas som sa vyjadroval, že bolo by dobré, aby sa novým pápežom stal jeden z dvojice: kardinál Joseph Ratzinger alebo otec biskup Rudolf Baláž. No a nakoniec sa ním stal ten prvý menovaný a veľmi ma táto voľba potešila. Ako sa hovorí: Mal som dušu na mieste a vedel som, že to bude dobré. Obidvaja sú mi srdcom veľmi blízki a otca biskupa Rudolfa si už Pán povolal aj do nebeskej vlasti. Mne osobne na Slovensku veľmi chýba a som mu vďačný za veľa. Veríme, že sa za nás na Slovensku prihovára a spoločne ďakujeme Bohu za všetky milosti a za lásku.
Kto bude teraz novým pápežom? Neviem a ani netuším.
Pápež Benedikt XVI. je v poradí už 264. nástupcom svätého Petra, apoštola a mučeníka. Kto bude tým 265. nástupcom. Niekto z Afrických kardinálov alebo niekto z južnej Ameriky? Talian alebo niekto z inej Európskej krajiny?
Nechajme sa prekvapiť, ale dôležité pre nás jednoduchých ľudí je, aby sme sa modlili za našu Cirkev, za súčasného pápeža i za voľbu nového a žili v pokoji, pokiaľ je to možné so všetkými ľuďmi.
V minulosti sa Kristus nebál zveriť kormidlo svojej lodičky – Cirkvi ani do rúk slabých ľudí. Raz to boli ruky silné, raz slabé. Raz to boli ruky, ktoré sa naozaj držali iba kormidla (veľkí svätci), a inokedy to boli zase ruky, ktoré sa držali všetkého možného, len nie kormidla (veľkí svetáci). Ale vždy, či to bolo v čase temných rokov alebo svetlých, vždy tam bol prítomný Kristus. Brány pekelné jeho Cirkev nikdy nepremôžu. Sám to povedal. A to, čo všetci nástupcovia apoštola Petra v dejinách Cirkvi, počas svojho pontifikátu, mohli spraviť a nespravili, to vie iba Pán a oni. Tak tento súd prenechajme najvyššiemu Pastierovi a my sa snažme nikoho nesúdiť. Veď sa všetci musíme ukázať pred Kristovou súdnou stolicou, aby každý dostal odplatu za to, čo konal, kým bol v tele, či už dobré a či zlé. Prečo by sme sa mali vracať do minulosti len z toho dôvodu, aby sme vyťahovali niekoho chyby a znovu sa stavali do pozície sudcov. Veď tí ľudia už majú všetko za sebou a keď im Pán pri súde odpustil, kto sme my, aby sme ich znovu súdili a hanili za ich chyby. Žijeme prítomnosť a odprosujme Pána za svoje hriechy. Kristova Cirkev tu bude do konca sveta a tešme sa, že do nej patríme.
Buďme si istí, že Boží Duch bude mocne pôsobiť aj v tejto nastávajúcej konkláve a našimi kardinálmi bude za pápeža zvolený ten správny človek.
Raz mi taký staručký kňaz hovoril: Vieš čo Jaro, keď v takom biednom a úbohom kňazovi pôsobí Boží Duch, o čo viac v takom biskupovi našej Cirkvi. Preto si váž svojho biskupa, poslúchaj ho na slovo a nikdy proti nemu nerepci, obdržíš veľké požehnanie. Či sme kňazi alebo laici, zachovajme si úctu k našim kardinálom a biskupom. Je smutné, keď niektorí aj veriaci ľudia opovážlivo súdia na verejnosti, cez médiá niektorých otcov biskupov. Teraz konkrétne myslím aj na Slovensku. Vyjadrujú sa o nich s neúctou, v hovorenej reči používajú len ich priezviská, bez mena, bez pomenovania otec biskup alebo biskup, akoby už ani nič neznamenali a pod. Vyvarujme sa toho a radšej sa viac modlime. Pokorným ľuďom dáva Boh svoju milosť a nie pyšným.
Spomeňme si na Mojžiša, na kráľa Dávida, na apoštolov a na iných, boli to slabí a krehkí ľudia, ľud proti nim reptal, prenasledovali ich, ale Pán ich mocne požehnával. Všetci sme sa prehrešili v mnohom a slovami kráľa Dávida volajme: Vedomý som si svojej neprávosti a svoj hriech mám stále pred sebou. Proti tebe, proti tebe samému som sa prehrešil a urobil som, čo je v tvojich očiach zlé, aby si sa ukázal spravodlivý vo svojom výroku a nestranný vo svojom súde. Zmiluj sa, Bože, nado mnou pre svoje milosrdenstvo a pre svoje veľké zľutovanie znič moju neprávosť. Amen.
Pridaj komentár