To si musíme jednoducho priznať a pamätať na to v našich vzťahoch. Dosť často sa totiž stáva, že keď od niekoho niečo očakávame alebo si dohodneme stretnutie, tak to zlyhá. Naše očakávania sa nenaplnia a potom sme smutní.
Čo si tak mohol myslieť Pán Ježiš, keď vstupoval do Jeruzalema a zažil ohromné nadšenie pre svoju osobu. Ľudia v eufórii kričali: Hosanna synovi Dávidovmu! Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom! Hosanna na výsostiach! a lámali vetvy zo stromov, svoje plášte prestierali na zem, aby ten oslík, ktorý ho niesol ani len na zem nestupil. Možno, že sa Pán Ježiš aj usmial, ale on vtedy videl tým ľuďom do srdca a podobne vidí aj nám. O niekoľko hodín, dní ľudia v tom istom meste kričali: Preč s ním! Hoden je smrti! Ukrižovať ho! Jeho krv na nás a na naše deti! Pýtame sa: Čo sa to tam porobilo? Kde boli tí, čo kričali Hosanna. Prečo sa ho nikto nezastal? Pán Ježiš sa však nerozčuľoval. Myslel si svoje a zachoval si pokoj.
Je dosť pravdepodobné, že my by sme vtedy a tam na ich mieste neboli iní. Poznáme sa.
Ako ľahko sa oni dali ovplyvniť poprednými predstaviteľmi národa, tak aj my sa veľmi rýchlo dáme ovplyvniť názormi, súdmi iných ľudí a pomerne dosť významnú úlohu v našich časoch zohrávajú aj médiá, ktoré majú veľký vplyv na verejnú mienku. Veľký vplyv na nás má to, čo hovoria o nás, o živote, o svete ľudia a nie to, čo nám hovorí Kristus. Koľko je dnes na zemi ľudí, ktorí úprimne dávajú dôležitosť Kristovým slovám a snažia sa ich praktizovať vo svojom živote. Praktizovanie Ježišových slov uzdravuje aj naše vzťahy a dôveru k sebe navzájom. Ak však neuskutočňujeme Ježišove slová v živote tak potom oveľa skôr platí, že spoliehať sa na človeka znamená opierať sa o zlomenú palicu. Poznám ľudí, ktorí sú skutočne nábožní a dá sa na nich spoľahnúť. Jednoducho povedané: dôverujem im. Ale zároveň si uvedomujem, že aj oni môžu sklamať, zlyhať. Rozčuľovanie z takéhoto sklamania by mi potom určite nepomohlo. Treba kráčať životom ďalej a žiť ďalej. Sme len ľudia. Pre svoje výhody alebo kvôli strachu sme schopní zaprieť každého, aj dobrých ľudí.
Charakteristickou vlastnosťou skutočného priateľstva je vernosť. Našimi priateľmi nebývajú tí, ktorí sa za takých vyhlasujú, ale tí, ktorí sa nám snažia pomôcť.
Ježiš je môj, náš skutočný priateľ. Svoju lásku k nám dokazuje aj tým, že keď sme sa mu obrátili chrbtom a z nejakého dôvodu ho zapreli, boli mu neverní, On ostáva verný. A aj tento fakt ukazuje na našu krehkosť a nestálosť.
Pán Ježiš by mohol byť sklamaný z každého z nás až až, ale on pozná našu prirodzenosť a náchylnosť na zlé. On nezaobchodí s nami podľa našich hriechov. Či sme hriešni alebo svätci – Božia milosť nás stále nasleduje a ide tam, kde sme my. Tam, kde sa rozmnožil hriech, tam sa ešte väčšmi rozhojnila milosť. A odpustenie, ktoré prijímame od Ježiša máme podávať ďalej. Tým, ktorí potrebujú naše odpustenie. Božie odpustenie si nemáme nechávať len pre seba, ale odpúšťať svojim vinníkom.
Mám takého skúseného, staršieho spovedníka, duchovného vodcu, ktorému často hovorím: Otče, vy ešte nemôžete ísť domov (umrieť). Ja musím pri Vás a s Vami dozrieť a až potom pôjdete domov.
S Božou pomocou dozrievajme vo viere, v nádeji a predovšetkým v láske. Rast nám môže dať len Pán. Potrebujeme správne smerovanie od našej Cirkvi a jej biskupov, kňazov, ale rast nám môže dať len Pán.
A na záver také krátke svedectvo podnikateľského manželského páru, ktorému sa zo začiatku len veľmi ťažko prebíjalo, ale podarilo sa mu preraziť si cestu do lepšej spoločnosti. Ba, manželia sa stali viac než úspešnými a s tým sa úmerne zväčšoval aj okruh ich priateľov. Raz večer, keď si sadli spolu a tak v kľude si prezerali svoj diár, ktorý bol preplnený večierkami a stretnutiami, naraz mladá žena pozrela na svojho muža a povedala mu: “Čo keby sme dali prednosť tým, ktorí sú ochotní zaplakať na našom pohrebe?” Táto prostá otázka sa stala vodítkom pre ich ďalší život. Venovali sa viac chudobným a tým, s ktorými ich spájalo niečo viac než peniaze a rovnaká úroveň.
Zostaňme vernými priateľmi Pána Ježiša. Vernými aj vtedy, keď to od nás niečo žiada, napr. ísť na svätú omšu, nejesť v piatok mäso a dodržať prísny pôst. A aj sami si vyberajme verných priateľov, ktorí nás budú chápať aj v otázke viery. Amen.
Pridaj komentár