Pane, „pomôž mi dostať sa z útlaku, pretože ľudská pomoc nestačí“ (Ž 60,13). Ako často som nenašiel vernosť tam, kde som myslel, že ju nájdem! A ako často som ju našiel tam, kde som sa ani nenazdal!
Márne skladáme nádej v ľuďoch, ale „spása spravodlivých je v tebe, Bože“ (Ž 36,39). Buď pochválený, Pane Bože môj, vo všetkom, čo sa s nami deje.
Sme slabí a nestáli; ľahko sa klameme a meníme svoju mienku. Ktorý človek by sa vedel vo všetkom zachovať tak opatrne a obozretne, aby niekedy neupadol do nejakého klamu alebo zmätku?
Ale kto dôveruje v teba, Pane, a hľadá ťa s poctivým srdcom, neklesne tak ľahko. A keď upadne do nejakého súženia, ty ho z neho skoro vyslobodíš a potešíš ho, nech je akokoľvek skľúčený; lebo toho, kto v teba dúfa, nikdy neopustíš.
Ty, Pane, ty jediný si najvernejší vo všetkom, a okrem teba niet ešte jedného takého. Aká múdra bola svätica, ktorá sa vyjadrila: Moja duša je silná a v Kristu upevnená. (Sv. Agáta, umučená za cisára Decia).
Keby i so mnou bolo tak, neznepokojoval by ma tak ľahko strach z ľudí a zlé slová by na mňa tak nepôsobili. Ale sme ľudia, nič iné ako krehkí ľudia, hoci nás mnohí pokladajú za anjelov a anjelmi nazývajú. Komu mám veriť, Pane? Komu, ak nie tebe? Ty si Pravda, ktorá nesklameš, ani sa nemôžeš sklamať. A naopak: „Každý človek je lživý“ (Ž 116,11) ; slabý, nestály, najmä v rečiach, takže sotva možno hneď uveriť aj to, čo naoko znie celkom pravdivo. Ako múdro si nás napomínal: Varujte sa ľudí „lebo vlastní domáci budú človeku nepriateľmi“ (Mt 10,36), ako aj že nemáme veriť, keď niekto povie: „Hľa, tu je Mesiáš, hľa tamto je!“ (Mk 13,21).
Poučil som sa na vlastnej škode; nech ma to varuje, aby som nabudúce bol obozretnejší a nedal sa nikým zviesť. Ak si chceme zachovať nebeskú milosť, najlepší prostriedok je- vyhýbať sa ľudskému obdivu a svetskej okázalosti, ale veľmi horlivo sa usilovať o to, čo napraví náš život.
(T. Kempenský)
Pridaj komentár