Aj Peter sa pýtal podobne a toho najpovolanejšieho, Božieho Syna: “Pozri, my sme opustili všetko a išli sme za tebou. Čo z toho budeme mať?”
A Ježiš odpovedal: Každý, kto pre moje meno opustí domy alebo bratov a sestry alebo otca a matku alebo deti alebo polia, dostane stonásobne viac a bude dedičom večného života. A mnohí prví budú poslednými a poslední prvými.
Každému, kto sa vzdal niečoho alebo niekoho pre Krista, bude mu stonásobne odplatené a bude mať večný život v Božom kráľovstve.
V budúcom veku hodnoty tohto sveta budú obrátené na ruby: prví budú poslednými a poslední prvými. Sú to slová, ktoré nám znejú cudzo, lebo svet nás neustále bombarduje radami, ako získať lepšie miesto a mať sa čo najlepšie tu na zemi, zatiaľ čo Pán Ježiš hovorí o poslednom mieste a o kríži.
Mnohým sa nechcelo čakať na odmenu a preto to radšej vzdali. Začali dobre, ale zle skončili. Lepšie sú na tom tí, ktorí začali zle, ale nemuselo to byť len ich vlastnou vinou, no keď spoznali Krista zanechali svoj starý spôsob života, vzdali sa hriešnych svetských pôžitkov a prijali celé Evanjelium do života, v pravej slobode a láske a skončili dobre. Opustili to svetské, aby získali večné. Odumreli tomuto svetu a v ich srdciach zakvitla spása – dar z kríža. Kto vytrvá dokonca, bude spasený.
Ľudia nechcú vieru, lebo nevedia, že je to pre nich výhodné. Čo mi dáte, aby som prišiel do kostola, hovorí dieťa v škole. Ak dostanem nejaký darček na prvé sväté prijímanie alebo na birmovku, je to pre nich výhodné a potom sa stratia. Pochovajte ho s omšou, prosia a potom sa stratia. Niečo za niečo. Zaplať a urobím čo chceš. Koľko dlhuješ pánovi, napíš menej a potom ma ale zamestnáš. Takto to funguje vo svete.
Synovia svetla majú srdcia priame a neplačú, keď aj o všetko prídu. Pán Boh dal, Pán Boh vzal, hovoria so spravodlivým Jóbom. V ušiach im rezonujú slová Pána Ježiša: Zadarmo ste dostali, zadarmo dávajte. Čo by som z toho mal, ak by som vlastnil Európu, Afriku, Áziu, ale svojej vlastnej duši by som uškodil.
A teraz praktická stránka našej viery: Viera bez skutkov je mŕtva. Náš život má byť dobrým príkladom pre ostatných ľudí. Niektorí ľudia si o sebe myslia dobre, ale o druhých zle. Viera by nás nemala viesť k tomu, aby sme robili nejaké extrémy.
Keď máme vieru, to neznamená, že sa nemáme tešiť z tých zdravých potešení vo svete. Napr. dovolenka, dobrý film, návšteva divadla, pozerať športové prenosy a zábavné relácie, a pod. Ale aby sme dobre chápali tie zdravé potešenia vo svete – potrebujeme mať aj nejaké smerovanie. Potrebujeme Cirkev živého Boha, ktorá je stĺpom a oporou pravdy. (1Tim 3, 15)
Bude to dobré, len ver a ži. Nie si ďaleko od Božieho kráľovstva. Ježiš ťa pozdravuje a teší sa z teba a na teba v nebi. Lepšiu odmenu nemožno dostať ani prisľúbiť. Ježiš má moc splniť to, čo sľúbil a On je verný. Len nezostaňme zo založenými rukami a pomáhajme mu na zemi v ohlasovaní Evanjelia. S tebou nás baví svet Ježišu. Dajme košom svetským lákadlám a vyznávajme lásku Kristovi, ktorý sa zmocnil našich sŕdc.
A ešte niečo o viere. Nie vždy ju totiž zažívame. Chodím do kostola, modlím sa a nič nezažívam. NIEKEDY MUSÍME ŽIŤ AJ S TAKOU SUCHOTOU V DUŠI. Neviem prečo, ale je to tak. Koľko krát vidíme nad sebou len oblaky, tmavé mračná, ale veríme, že je tam za nimi Slnko. Nestrácajme dôveru, lebo ju čaká veľká odmena. Amen.
Pridaj komentár