Almužna každého ostáva akoby pečať u neho, ako zrenicu chráni zásluhu každého. Keď potom povstane /na súd/, odplácať bude odplatou každému jednému osobitne na jeho hlavu a /niektorých/ navráti do najhlbších častí zeme. Kajúcnikom však umožní cestu k spravodlivosti, klesajúcich však posilňuje k vytrvalosti a určuje im spravodlivý podiel. Ó, aké veľké je milosrdenstvo Pána a jeho zľutovanie nad tými, ktorí sa obrátia k nemu! – Kniha Sirachovcova – kapitola 17.
Pán pozná srdcia synov človeka. Zasiahne včas a každému dá podľa jeho cesty, veď pozná jeho srdce. Okrem iného máme pamätať na slová Pána Ježiša, lebo on sám povedal: Blaženejšie je dávať, ako prijímať. Určite nepríde o svoju odmenu ten človek, ktorý dáva almužnu. Ježišova banka je najlepšia a jej názov je Chudobní Ľudia. A že táto Banka tu bude do konca sveta, to vieme z Ježišových slov: veď chudobných máte vždy medzi sebou a keď budete chcieť, môžete im robiť dobre. Ale mňa nemáte vždy. Môžeme robiť dobre chudobným?! Zažil som situácie, keď Bohu zasvätené osoby, ktoré žili v opravdivej chudobe medzi chudobnými, mi večer volali s prosbou o nákup potravín pre rodinu, ktorá je v núdzi. Išiel som a kupoval som potraviny, ako pre samého Pána. Vôbec som nešetril. Veď kto z nás by šetril peniazmi, keby ho Pán Ježiš poprosil o nákup a pritom vie, že peniaze máš. Raz v Tescu pri pokladni pani predo mnou nemala dostatok financií, chýbalo jej niekoľko eur k zaplateniu tovaru. Poprosil som pani za pokladňou, aby jej tovar dovolila zobrať a priúčtovala mne do nákupu jej dlh, čo sa aj stalo. Vonku ma pani s nákupom čakala a prihovorila sa ku mne. Hovorím jej, že všetko je v poriadku, nič mi nemusí vrátiť a okrem iného sa ponáhľam do Kuchyne, kde som pôsobil ako farár. A zoberiete ma, prosím, ona bývala v Kuchyni. Nepoznala ma a nikdy ma ani nevidela a to už päť rokov som bol jej farár. No pekne, hovorím si. Odviezol som ju pred dom, vystúpila z auta a ja som išiel na faru. O dve hodiny mi zvonil zvonček a pri dverách stála ona a keď som otvoril dvere, tak mi začala vysvetľovať, že ako veľmi ju to mrzí, že čo sa stalo v Tescu, a že to chce odčiniť. Z jej správania som vybadal, že sexom. Tak som sa ohradil a poslal som ju domov. Nemala dobrú povesť v dedine. Za týchto ľudí sa máme modliť. Zachraňovať ich duše. Nie falošne vystupovať, keď je nejaká verejná akcia pre chudobných, tam prispieť peniazmi, aby videli, že nám naozaj na nich záleží. Pán Ježiš by s ňou aj obedoval, veď povedal, že lekára nepotrebujú zdraví, ale chorí. Prišiel volať hriešnikov do Božieho kráľovstva. Mýtnik Lévi nemal núdzu, čo sa týka peňazí, potom, keď ich už nemal, čítame v Božom slove, že ženy im vypomáhali zo svojich prostriedkov. Ježišovi a apoštolom. Niekedy boli tak hladní, že si nestihli ani ruky umyť pred jedlom. Pozorovatelia sa za to chceli s nimi vadiť. Nechcem hovoriť o všetkých, ale tí ľudia, ktorí majú peniaze, dokážu najviac poubližovať človeku. Chudobní ľudia nezačnú vojnu, veď nemajú sily a ani prostriedkov na to. Tí, čo ovplývajú peniazmi si chcú iných podmaniť, zmocniť sa ich územia. Dávajú peniaze na výrobu ničivých zbraní. Keď prídu o zisky, ich psychika to ťažko znáša. Najradšej by tých ľudí, ktorí im spôsobili škodu zmietli z povrchu zemského. Otrok Onezimus spôsobil škodu svojmu pánovi, Filemonovi, utiekol od neho, a uväznili ho. Bol v tom istom väzení v ktorom aj Pavol, apoštol. Apoštol pohanov ho vo väznici získal pre Krista. A Pavol ho posiela späť k Filemonovi s prosbou, aby ho prijal už nie ako otroka, ale ako jeho samého. Robme dobre všetkým. Čas sa kráti. Množstvo našetrených peňazí na účte, to nikomu nepomôže k spáse. Nikomu nepredĺžia našetrené peniaze život na zemi. Za ne si spásu nekúpiš. Začneš peniaze rozdávať chudobným, tým si ich vložíš do Ježišovej banky a to už je iné kafe.
Pridaj komentár