V dnešnej dobe sa veľa o diablovi nehovorí. Prečo? Zmizli jeho úskoky natoľko, že už viac nepotrebujeme obliecť si Božiu výzbroj /Ef 6, 11/ a bojovať proti nemu? Sotva! Aj keď satan a jeho služobníci boli porazení na Kalvárii, ešte stále majú určitý vplyv, kým Ježiš nepríde druhýkrát. Diablovo pôsobenie môžeme vidieť v rozbitých rodinách, bojujúcich národoch a v sociálnej nespravodlivosti. Naša hriešna prirodzenosť rada obviňuje iných za spáchané hriechy a chyby. Preto je dôležité nezaujať postoj diabol ma na to naviedol. Na druhej strane je potrebné vidieť, že náš prvotný boj je v skutočnosti proti kniežatstvám, mocnostiam a vládcom tohto temného sveta. Aj keď sa zdá, že skutočným nepriateľom je človek, všetky zápasy majú aj duchovný rozmer.
Kedykoľvek hrešíme, dovoľujeme diablovi konať v našom živote. V slabých chvíľach môžeme povedať niečo, čo by sme neskôr oľutovali, a tým vytvárame druhým priestor, aby nás zranili svojim odvrknutím. Stávame sa zlostnými, pamätáme si chyby a pády iných, ohovárame, a dokonca začíname v sebe pestovať nenávisť. Kým tieto hriechy sa nám zdajú úplne prirodzené, Boh chce, aby sme v nich videli prácu padnutých duchovných mocností, ktoré hľadajú rozdelenie a odlúčenie. Diabol nás bude povzbudzovať k čomukoľvek, čo nám bráni milovať a zvelebovať Boha a čo nás bude odvádzať od pokojného spolunažívania s bratmi a sestrami.
Keď sme s Ježišom, môžeme bojovať a vyhrať tento zápas. Ježiš zvíťazil nad každou zlou mocnosťou a skrze neho sme oslobodení od akejkoľvek spútanosti. Často si konajme dobrú svätú spoveď, nič nezamlčujme. Keď vyznáme svoje hriechy pred kňazom, úprimne ich oľutujeme, dostaneme rozhrešenie, Ježiš nám odpúšťa naše hriechy a toto jeho odpustenie si nesmieme nechať len pre seba, ale ho posúvame na tých ľudí, ktorí nám ublížili, odpúšťame im všetko, modlíme sa za nich, vtedy zlí duchovia utekajú od nás preč. Niektorí veriaci katolíci chodia na spoveď, ale aj po spovedi v srdci prechovávajú hnev a zmýšľajú zle o svojom blížnom. Odpustili len na oko, aby dostali rozhrešenie. Každý človek nás môže sklamať, či uraziť. Sväté Písmo o nás pravdivo hovorí: …veď nik, kým žije, nie je spravodlivý pred tebou. A hoci nad nami víťazia naše neprávosti, ty nám ich odpúšťaš. Koľkokrát sme si v živote povedali, že ten hriech už nikdy nespáchame, a prihodilo sa nám to, čoho sme sa zriekli. Niekedy si to takto poviem: Umyté prasa, znovu sa váľa v kaluži blata, alebo pes sa vrátil k tomu, čo nedávno vyvrátil. Nedokážeme sa sami ubrániť pôsobeniu diabla. Potrebujeme Ježiša a jeho milosť. Nech by sme sa cítili akokoľvek silní, nesmieme si namýšľať o sebe, že už v duchovnom živote sme majstri. Lebo by nás začala pýcha ovíjať sťa náhrdelník. Daj nám väčšiu vieru, Pane. Vždy, keď nás Ježiš volá, aby sme zomierali sebe, dáva nám aj silu a vedie nás k víťazstvu. Každý z nás môže byť svätý! S prianím všetkého dobrého od Pána Váš brat Jaroslav.
Pridaj komentár