Modlitba. Učím sa modliť. Pokora. Otče náš…

A keď sa niekto pravidelne modlí, rozpráva sa s Bohom, je to na tom človeku  vidieť, poznať? Ťažká otázka.

Keby to záležalo od svalov, tak by sme hneď vedeli, že ten kto má svaly sa aj modlí. Alebo od pekných šiat, či peknej postavy. Pravda je taká, že modlitba je záležitosť srdca. Modlitba zbližuje človeka s Bohom. Milosť pomáha človeku priblížiť sa k Bohu skrze modlitbu. Ak je rozhovor človeka s Bohom úprimný,  tak sa to aj patrične začína prejavovať na správaní človeka  aj navonok. 

Každý človek má aj svoje slabosti a my ho môžeme vidieť a počuť práve vtedy, keď ich nezvláda a takéhoto človeka potom môžeme ľahko posúdiť, ohovoriť. Chodí do kostola a modlí sa a pozrime sa na neho, čo robí. Aj naše slabosti môžu vyjsť najavo a potom čo. Všetci sa môžu od nás odvrátiť. Aj takýto kríž môže Boh na nás dopustiť. Preto radšej nikoho nesúďme. Súd prenechajme Pánovi. Poznám tiež ľudí, ktorí sa pravidelne modlievajú, ale nevedia odpustiť istému človekovi. Nikto o  tom  nemusí vedieť a tak ich považujú za svätých. Ale pravda je úplne iná.  Niekedy počúvame od ľudí ako dlho sa modlia a koľko krásnych modlitieb majú, ale keď vidíme ako sa správajú k niektorým ľuďom, sme zhrození. Zdanie môže klamať. Realita je niekedy veľmi tvrdá a smutná. Poznáme to aj z vlastného života.

Preto je veľmi ťažké odpovedať na otázku, že či sa to dá na človeku spoznať, vidieť, ak sa pravidelne modlí.

Predsa tu na zemi poznáme niečo smerodajné na človeku, čo svedčí o jeho úprimnej modlitbe.  A to je pokora, pokora a len pokora. Pokorným ľuďom Boh dáva svoju milosť. A pokorným ľuďom Boh rád načúva a plní ich želania vo všetkom. Lebo pokorný človek si nič nebude žiadať pre seba a ani niečo také, čo by sa Bohu nepáčilo. Modlime sa za ovocie Ducha – pokory pre náš život.

Mnohých ľudí bavia rôzne telesné cvičenia. Cvičenie je prospešné pre telo a je aj rozumné cvičiť, ale modliť sa a pri tom zostať pokorným, to je niečo úplne iné. Pri modlitbe sa rozvíja naše priateľstvo s Bohom. Modlitba je vnútorná túžba človeku po Bohu vyjadrená obyčajnými ľudskými slovami. Naše ľudské slová nedokážu úplne vyjadriť našu túžbu po Bohu.

My Bohu úprimne zo srdca hovoríme: Otče náš, ktorý si na nebesiach… Amen. Vtedy nás Boh počúva a prijíma naše slová. Tieto slová sú nebeskému Otcovi zvlášť milé, lebo nás ich na zemi naučil Boží Syn. A čo nás na učil Boh, to aj nám musí byť milé a máme to často používať, teda modliť sa túto modlitbu. Dajme však do tejto modlitby aj svoje vnútro. Popremýšľajme o tých slovách, ktoré v modlitbe vyslovujeme.

Ak človek nevie žiadnu inú modlitbu, okrem tejto od Pána Ježiša a pravidelne sa ju cez deň viac krát zo srdca modlieva, tak sa to musí na tom človeku prejaviť aj navonok, v jeho živote. V čom. V pokore a poslušnosti.