“Každý človek sa bude Bohu zodpovedať za seba” (Rim 14, 12).

“Jonatanovi a všetkým svojim služobníkom Saul rozprával o tom, ako Dávida zabije. Ale Jonatan, Saulov syn, mal Dávida veľmi rád. Preto mu oznámil: Môj otec Saul ťa chce zabiť. Ráno sa maj, prosím, na pozore; skry sa a neukazuj sa! Ja vyjdem so svojím otcom na pole a budem s ním stáť tam, kde sa budeš zdržiavať; budem s otcom hovoriť o tebe a čo sa dozviem, to ti oznámim.
Jonatan hovoril svojmu otcovi Saulovi dobre o Dávidovi. Vravel mu: „Nech sa kráľ neprehreší proti svojmu služobníkovi Dávidovi, lebo on sa neprevinil proti tebe, ba jeho služby sú ti veľmi osožné. Vlastný život vystavil nebezpečenstvu, zabil Filištínca a Pán dal celému Izraelu veľké víťazstvo. Videl si to a radoval si sa. Prečo sa teda chceš prehrešiť proti nevinnej krvi, že chceš zavraždiť Dávida, ktorý je bez viny?“ Keď to Saul počul, pohnutý Jonatanovými slovami prisahal: „Ako žije Pán, nezomrie!“ Jonatan zavolal Dávida a všetko mu rozpovedal. Potom zaviedol Dávida k Saulovi a slúžil mu ako predtým.” (Prvá kniha Samuelova − 1 Sam 18, 6 – 9; 19, 1 – 7)

Človek povstane proti inému človeku, až ho napokon zabije. Kráľ Saul mal v úmysle zabiť Dávida. Pre slušných ľudí je to nepochopiteľné, keď niekto uvažuje nad zabitím iného človeka. Máme povedané v Desatore: Nezabiješ! Bytostne máme v sebe vpísaný Prirodzený mravný zákon, z ktorého vieme vyčítať, že život človeka treba chrániť od jeho počatia až po prirodzenú smrť a nie ho zničiť. Dávid mal šťastie, že v Jonatanovi mal spriaznenú dušu. Jonatan prehovoril s otcom a bránil pred ním Dávida: “Veď neurobil nič zlé, ba jeho služby sú ti veľmi osožné, tak prečo ho chceš zabiť?!” Saul upustil od svojho zámeru.

V súčasnosti v našej krajine prebieha súdny proces s ľuďmi, ktorí sú podozriví zo spáchania vraždy novinára a jeho snúbenice. Je to smutné, že sa takáto úkladná vražda stala v našej krajine. Koľko ľudí je v tom namočených a nikto tomu nezabránil. Nik sa nenašiel taký, s úmyslom ako Jonatan, kto by objednávateľovi vraždy a jeho priateľom prehovoril do duše, aby nevykonali tento hrozný zločin. Teraz, keď to vyplávalo na povrch, tak počúvame, ako každý z obvinených bráni sám seba a snaží sa vyhnúť spravodlivému trestu. Nech v tejto veci pomôže sudcom náš Pán a Boh, ktorý vidí do srdca človeka. Modlime sa na tento úmysel. Obvinený človek môže na svetskom súde zatĺkať a tvrdiť, že nič zlé neurobil, že je bez viny, ale pred Bohom to tak neplatí. Totiž spravodlivá sankcia po smrti čaká na každého človeka. Odmena alebo trest. Keď zomrieme nastane súd a na tento spravodlivý súd pôjdu s nami naše dobré a zlé skutky. “Každý človek sa bude Bohu zodpovedať za seba” (Rim 14, 12). “A všetko je obnažené a odkryté pred očami toho, ktorému sa budeme zodpovedať” (Hebr 4, 13). Kiežby sa všetci zločinci na tejto zemi priznali ku všetkému zlému, čo vykonali, aby niesli spravodlivý trest na pozemskej púti a robili pokánie za svoje zlé skutky, kým je ešte čas, lebo je napísané: “Je hrozné padnúť do rúk živého Boha” (Hebr 10, 31). Modlime sa za obrátenie hriešnikov. A nezabudnime poďakovať priateľom, spriazneným dušiam či duchovným vodcom, ktorí nás napomenuli, keď videli náš hriech alebo o ňom počuli. Napríklad taký hnev je blízko každého z nás, ľahko je upadnúť do hnevu, v Božom slove však čítame, že máme byť “pomalí do hnevu, lebo človek v hneve nekoná, čo je spravodlivé pred Bohom” (Jak 1, 19 – 20). Aha, človek v hneve nekoná, čo je spravodlivé pred Pánom. Už to viem a zapamätám si to. Človek, ktorý ti takto poradí: “Tak už sa prestaň hnevať,” je tvojim opravdivým bratom alebo sestrou. “Veď mal si s tým počítať, každý človek môže sklamať. Čo by urobil Pán na tvojom mieste?”

„Hnev a nenávisť obidvoje je odporné, len hriešnik sa ich pridŕža. Kto sa chce pomstiť, zakúsi pomstu od Pána, ktorý si zachová jeho hriechy v pamäti. Odpusť krivdu svojmu blížnemu; potom sa aj tebe, keď budeš prosiť, odpustia hriechy. Ak človek prechováva hnev proti blížnemu, ako môže žiadať uzdravenie od Boha? Nemá súcit s človekom sebe podobným, a odprosuje za svoje hriechy? Prechováva v sebe hnev, hoci sám je iba smrteľným človekom; a žiada odpustenie od Boha? Kto potom bude prosiť za jeho hriechy? Pamätaj na svoj koniec a zanechaj nenávisť. Mysli na rozklad a smrť a ostaň verný prikázaniam. Pamätaj na prikázania a neprechovávaj hnev voči blížnemu! Spomeň si na zmluvu s Najvyšším a povznes sa nad urážku“ (Sir 27, 33 – 28, 9).

0.00 avg. rating (0% score) - 0 votes
Uverejnené v Články

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Prekvapenie pre teba
Dnes je štvrtok 9. apríl 2020
Meniny má Milena
Modlitby k rôznym prí­ležitostiam

Cirkevný kalendár:

Demeter, muč.
Zelený štvrtok
Liturgické čí­tania na dnes
Modlitba breviára na dnes
Archí­v článkov
Myšlienka dňa:
Nádej je iskra, ktorá je schopná zapáliť svet trvania a tým aj trvanie sveta.
Peter Strauss