„Katolícka cirkev učí, že spásu si zasluhujeme dobrými skutkami…“

Toto Katolícka cirkev nikdy neučila. V skutočnosti jednoznačne zavrhla názor, že spásu si môžeme zaslúžiť. Človek je spasený jedine Božou milosťou, ktorá je úplne nezávislá od skutkov. Cirkev učí, že od začiatku až dokonca nás ospravedlňuje, posväcuje a prináša spásu Božia milosť. Tak ako vysvetľuje aj Pavol v Liste Filipanom 2, 13: „Veď to Boh pôsobí vo vás, že aj chcete, aj konáte, čo sa jemu páči.“
Všimnime si, že Pavol predpokladá, že veriaci kresťan chce nielen byť spravodlivý, ale aj tak aktívne koná.
Jakub 2, 17 nám pripomína, že „tak aj viera: ak nemá skutky, je sama v sebe mŕtva“. Vo verši 24 ďalej hovorí: „Vidíte, že človek je ospravedlnený zo skutkov, a nie iba z viery“ a vo verši 26 opakuje: „Lebo ako telo bez ducha je mŕtve, tak je mŕtva aj viera bez skutkov.“
Autentická spásna viera sa vždy prejavuje v dobrých skutkoch. A ak sa tieto dobré skutky stanú zvykom, chránia nás od zlých skutkov, teda hriechov. Dobré skutky nám pomáhajú zdržať sa hriechu, môžeme povedať, že nám pomáhajú zotrvať v stave milosti a tak prispievajú k našej spáse. Základné ospravedlnenie stále prichádza z viery, nie zo skutkov.
Dobré skutky samy osebe nestačia. Tridentský koncil učí, že na základe skutkov nemôže byť nikto ospravedlnený pred Bohom a nezáleží na tom, aké úžasné skutky by to boli. Katolíci, ktorí si myslia, že si môžu zaslúžiť nebo za to, že sa pomodlia určitý počet ružencov alebo sa zúčastnia na určitom počte omší, sa mýlia. Rovnako ako tí, čo si myslia, že im patrí nebo, ak sa zapoja do veľkého množstva dobročinných akcií. V Božích očiach nás ospravedlňuje viera. Ak máme pravú vieru, dobré skutky budú nasledovať prirodzene a budú túto vieru chrániť.
Cirkev hlása pravé biblické učenie o ospravedlnení. Vyhýba sa dvom bludným extrémom. Skutky samotné nestačia a rovnako nestačí iba viera v zoznam nejakých tvrdení.