Zdroj: blox.pl
Ježiš zvolal svojich učeníkov a povedal: „Ľúto mi je zástupu, lebo už tri dni sa zdržiavajú pri mne a nemajú čo jesť. A nechcem ich prepustiť hladných, aby nepoomdlievali na ceste.“ „Koľko máte chlebov?“ spýtal sa ich. „Sedem a zopár rybiek.“ Tu rozkázal zástupu, aby si posadal na zem. Vzal sedem chlebov a ryby, vzdával vďaky, lámal a dával učeníkom a učeníci zástupom. Všetci jedli a nasýtili sa. A nazbierali sedem plných košov zvyšných odrobín. Tých čo jedli, bolo štyritisíc mužov okrem žien a detí.
Ježiš rozdával chlieb, a stále ho bolo dosť… Rozdával sa chlieb! Zástupy nechceli veriť očiam – odkiaľ sa bral ten chlieb?! Všetci sa nasýtili.
Ježiš vykonal to, čo ako Boh mohol vykonať. Tá istá moc, ktorá z niekoľkých zŕn dáva vyklíčiť obiliu, rozmnožila v jeho rukách chleby.
Mnohým sa to dnes zdá ako rozprávka. Neveria. Myslia si, že viera znamená uveriť niečomu, čo nie je pravda.
Ty tomu naozaj veríš? pýtajú sa ma niektorí moji známi. Áno. Ako tomu môžeš veriť. V srdci mám poznanie, že to tak naozaj bolo. Nič zo Svätého Písma nedokážem spochybniť. Aj tento zázrak rozmnoženia chlebov zostane pre mňa tým, čím bol a je. Pre niekoho to môže byť zvláštne a možno aj smiešne, ale pre mňa je to fakt, skutočnosť.
Šavol tiež o všetkom pochyboval a to až do tej doby pokiaľ sa ho Kristus Ježiš nezmocnil. Poznanie, ktoré potom nadobudol nemalo obdoby. Už to nebol ten starý Šavol, ale človek, ktorý sa snažil zmocniť večného života. “Nie že by som ho už bol dosiahol, alebo že by som už bol dokonalý, ale bežím, aby som sa ho niekedy zmocnil, ako sa aj Kristus Ježiš zmocnil mňa.”(Flp 3, 12)
“Bratia, ja si nenamýšľam, že som sa už zmocnil. Ale jedno robím: zabúdam na to, čo je za mnou, a uháňam za tým, čo je predo mnou. Bežím k cieľu, za víťaznou cenou Božieho povolania zhora v Kristovi Ježišovi.
A všetci dokonalí takto zmýšľajme! A ak niečo chápete ináč, aj to vám Boh zjaví. Ale k čomu sme už dospeli, toho sa držme!” (Flp 3, 13 – 16)
K čomu som dospel, toho sa snažím držať. Ježiš sa zmocnil môjho srdca, môjho života. Vyzliekol ma z uniformy policajta a zveril mi službu, ktorú som si nijak nezaslúžil. Snažím sa zabudnúť na svoju minulosť. Niekde som čítal, že mnohí svätí mali hriešnu minulosť, ale majú žiarivú budúcnosť. Ježiš ich niečim zaujal, dotkol sa ich a oni už ako blázni išli za ním. Aj ja túžim byť takým bláznom a mať žiarivú budúcnosť. A k tomu rozmnoženiu chleba ma napadla jedna dôležitá skutočnosť o ktorej hovorí Pán Ježiš: “Nielen z chleba žije človek, ale z každého slova, ktoré vychádza z Božích úst.” (Mt 4, 4) A stačí jedno slovo a moja duša bude uzdravená. Jedno jediné slovo. Povedz mi to slovo Ježišu. Povedz ho mojim blížnych. Povedz ho tým, ktorí budú čítať tieto riadky. Povedz ho ľuďom a pochopia, že si sa nestal človekom, aby si nám zaobstarával žemle, ale aby si vydal svedectvo pravde. A každý kto je z pravdy, počúva tvoj hlas.
Človek – to nie je len koža, kosti, pečeň a žalúdok. Človek je viac. Pre mňa je dôležité, aby som sa mal tu na zemi dobre, po smrti mi to už bude jedno – tak zmýšľajú svetskí ľudia. Stratiť večný život pre pominuteľné veci je nešťastná skutočnosť.
Pane Ježišu, prosíme ťa, tak ako si rozmnožil chlieb pre zástupy, tak rozmnož našu vieru a posilni našu imunitu voči hriechu. Amen.
Nebeský Otče prosíme Ťa, aby Ježišov príchod na svet prospel našim dušiam, ako prospieva zemským plodinám tichý dážď alebo rosa.
Pridaj komentár