Mních v ďalekej krajine mal vzácne hodinky a nosil ich aj vo sviatok aj v piatok, či pri práci alebo modlitbe. Tieto hodinky si na jeho ruke všimol istý muž, ktorý chodieval k nemu na návštevu. Raz nabral odvahu a mníchovi ponúkol veľa peňazí, aby mu tie hodinky predal. Mních na jeho prosbu reagoval tak, že mu tie vzácne hodinky daroval. Muž sa vracal domov veľmi šťastný, ale ako plynuli dni, zmocňoval sa ho nepokoj. Po týždni sa vrátil k mníchovi a vracal mu hodinky. Mních tomu nerozumie a tak mu hovorí: “Ja som ti hodinky daroval!” Muž mu odpovedá. “Máš ešte niečo vzácnejšie. Daruj mi silu, ktorá ti dovolila darovať svoje vzácne hodinky.”
Vedieť sa zrieknuť niečoho vzácneho, niečoho čo si veľmi ceníme a nič za to nečakať, tak to si naozaj vyžaduje veľa sily a lásky.
Pozrite, akú veľkú lásku nám daroval Otec: voláme sa Božími deťmi a nimi aj sme. A my sme nedostali ducha sveta, ale Ducha, ktorý je z Boha, aby sme vedeli, čo nám Boh daroval. Od Pána, Boha, sme dostali to najvzácnejšie a najvznešenejšie.
Kráčajme životom s Pánovým Duchom, často ho vzývajme a On nám bude pomáhať konať tak, ako by na našom mieste konal náš Pán, Ježiš Kristus. Pre toho mnícha nebolo problémom tomu mužovi darovať svoje hodinky, lebo to isté by urobil Pán Ježiš na jeho mieste. Zmýšľajme tak, ako Kristus Ježiš. Konajme tak, akoby Pán Ježiš konal na našom mieste. Toto nás môže naučiť len Pánov Duch. Uveril si však v Ježiša Krista?! Kto má jeho Ducha, len ten je Jeho.
Akú veľkú lásku nám daroval Otec: voláme sa Božími deťmi a nimi aj sme. Buďme vďační! Najlepšie pre nás je zhromažďovať si poklady v nebi a nie na zemi. Pochválený buď Ježiš Kristus. Naveky. Amen.
Pridaj komentár