Väčšina kresťanov si myslí, že spoveďou sa zbavia všetkých hriechov dovtedy spáchaných a potom môžu naďalej hrešiť. Na spoveď sa pozerajú ako na únikovú cestu.
Tak takto nemôže zmýšľať kresťan katolík alebo môže. Žiaľ.
Ak nemáme záujem zanechať svoje zlé cesty, odpustenie získané v spovedi sa stratí a my sa dostaneme do horšej situácie. Pán vie, že sme len slabí a krehkí ľudia, preto nám vo sviatosti zmierenia ponúka, dáva svoju milosť. Naša úprimná ľútosť a pevné rozhodnutie, že už viac krát nechcem tie hriechy spáchať sú veľmi dôležité, ale tak isto aj vedomé prijatie odpustenia. Boh mi odpúšťa moje hriechy a dáva mi svoju milosť. Len v prijatí milosti a s účinnou spoluprácou s ňou (milosťou) môžem urobiť nejaký pokrok v tejto oblasti života a byť uzdravený z hriechov. A tohto si musíme byť vedomí. Boh chce, aby sme nehrešili. On nikoho z nás nepokúša na zlé (hriech). Ale každého pokúša vlastná žiadostivosť, ktorá ho zachvacuje a zvádza. Žiadostivosť potom, keď počne, porodí hriech, a keď je hriech dokonalý, splodí smrť. Kde je zakorenený hriešny zlozvyk, tak tam nestačí jedna svätá spoveď alebo jedny duchovné cvičenia. Pán Ježiš je ku každému z nás veľmi trpezlivý a milostivý. Vie o nás všetko. Pozná naše zlyhania. Znovu na nás čaká. Kedykoľvek a kdekoľvek Ho poprosíme o pomoc, pomôže nám. Je však smutné, keď niektorí prichádzajú na spoveď s tým vedomím, že to aj tak budú robiť znova a predstierajú opak. Prosím, myslime to s pokánim úprimne. Aj keď po čase človek môže znovu zlyhať, vždy to však s pokánim myslime vážne a s bázňou a chvením pracujme na svojej spáse.
Mnohí z iných cirkví alebo neveriaci ľudia krútia nad nami hlavou, keď vidia a počujú, ako sa správame po spovedi. Oni si nás niekedy až veľmi všímajú a mi si to možno až tak ani veľmi neuvedomujeme.
Od každej svätej spovede, by sme mohli (mali) v duchovnom živote urobiť nejaký maličký krôčik dopredu.
Pridaj komentár